4 dňová túra v sedle
V lete som sa rozhodla zobrať Felicitu na výlet popri Dunaji na ktorý sme boli pozvané od našich kamarátov z Hurbanova. Myslím, že mierne obavy boli namieste, keďže jazdiť sme začali len pred pár mesiacmi, ale nakoniec padlo rozhodnutie "ide sa, veď inak sa to nenaučíme." Zúčastnených bolo 17 jazdcov a jeden voz ktorý nám bral veci a jedlo pre kone. Výlet trval 4 dni a za tento čas sme stihli prejsť asi 150 km. Išli sme prevažne (vlastne skoro celý čas) iba krokom, keďže sme mali so sebou aj dve žriebätká a nie každý jazdec ani kôň bol v ideálnej kondícii na to, aby sme aj klusali a cválali. Mne to vlastne vyhovovalo tiež, lebo pre mladého koňa to bolo akurát :)
Prvý deň sme prešli z Nesvad do Moči pri Dunaji kde sme prespali v stanoch v jednej škole. Bolo to super, hlavne kúpanie koní v jazere pri ktorom sme stáli. Bolo cez 30°C a všetkým to padlo veeeeľmi dobre. Koníky spali síce vonku, ale pod stromami a bolo teplo a pekne, takže žiadny problém... Hlavné pre mňa bolo, že areál sa dal zavrieť a nemuseli sme sa báť, že by sa v noci podaktorý nezbedník rozhodol pre nočnú obhliadku okolia...
Na druhý deň ráno sme vyrazili popri Dunaji a potom krížom (ani my sami nevieme kade, orientovali sme sa podľa slnka :)) do dedinky Šarkan, kde sme mali na novučičkom ranči ktorý tam práve stavajú vybavené ubytovanie na ďalšiu noc. Dorazili sme tam pred večerom a domáci nám nachystali guláš po ktorom sme si oblizovali všetky prsty, lebo sme už boli riadne hladní a unavení. Večer sme ešte posedeli pri pivku vonku a keby mladí nevystrájali až do rána, mohli sme sa v krásnych drevených chatkách so sprchami a teplou vodou (oj to bola polahoda) aj celkom slušne vyspať. No mohli... keby... Ale aspoň, že koníky boli na tom lepšie, podaktoré spali vonku, Felicite sa podarilo chytiť flek pod strieškou v malom výbehu. Musím uznať, že to tam bolo krásne a koníky boli spokojné, vlastne Felicita vyzerala tak unavene, že som o ňu mala až strach. Možno to bolo aj tým, že slečna celú cestu chcela byť prvá a znervózňovala sa... no našťastie po hodinke driemania už vyzerala lepšie a ráno po známkach únavy nebolo ani stopy :)
Tretí deň sme mali naplánovanú trasu do Dubníka kde sme mohli prespať u jedných čo majú tiež kone. Dorazili sme tam dakedy poobede a domáci boli takí zlatí, že nám pripravili ohnisko a špekáčky na opekanie, ktoré sme ale zjedli s predstihom varené, lebo sme sa vatry nevedeli dočkať... vyzeralo aj celkom na búrku, ale opäť sme mali šťastie a obišlo nás to. Bol to taký malý zázrak, lebo na celom území všade hlásili búrky, pár km od nás - v Štúrove dokonca veľkú prietrž mračien... ufff, takže môžme byť fakt radi, počasíčko nám prialo.
Musím sa priznať, že v nedeľu ráno som sa už tešila domov jak malá... (a určite som nebola sama) predsa moja posteľ je moja posteľ a Felinkyna stajňa je Felinkyna stajňa :))) do tej sa ale moje zlatko dostalo až na ďalší deň, lebo som ju nechala prespať v Nesvadoch u Mira, aby som nemusela ísť ešte sama 10 km do Zámkov. Odtiaľ sme boli totiž iba my dve. Ale zvládli sme to a to je hlavné :) a už sa tešíme na budúci rok ak sa zase podarí takúto akciu zorganizovať. A zároveň chceme poďakovať tým, ktorí sa o to zaslúžili...
