Keď Ti Tvoj kôň vydýchne teplý vzduch z nozdier do dlaní, cítiš že žiješ,
keď Ti v cvale po zelenej lúke rozbúcha dupot jeho kopýt srdce, citiš, že žiješ,
keď Ťa ráno prebúdza jeho erdžanie, teš sa, lebo cítiš, že žiješ...
a keď posledná iskra vyhasne mu z oka, Ty zrazu cítiš, že kus s Teba odišiel spolu s ním...
