ŽREBENIE
I. časť: Príprava kobyly na pôrod
Príchodom nového roka začína čas žrebenia, rodia sa prvé žriebätká. Pre chovateľov koní je to obzvlášť náročné a rizikové obdobie. Až 8 % všetkých strát žriebät sa vyskytuje pri pôrode a niekoľko dní po ňom. Príprava kobyly na žrebenie je otázkou dlhého obdobia. Úlohou chovateľa je udržať kobylu pri dobrom zdraví počas gravidity, sledovať príznaky blížiaceho sa pôrodu, poznať jeho jednotlivé štádiá a hlavne rozpoznať, keď pôrod nepostupuje tak ako má, čo je dôvodom na urgentnú, avšak šetrnú asistenciu.
Pri kobylách, ktoré aktívne pracujú, samotné žrebenie prebieha spravidla rýchlo, trvá len asi 5-30 minút. Príprava miesta na žrebenie, zohľadňujúceho potreby zdravia kobyly aj žriebätka a hygienické podmienky, zvyšujú pravdepodobnosť narodenia zdravého žriebäťa. V tomto článku popisujeme pravidelnú bežnú starostlivosť o žrebnú kobylu, jej prípravu na pôrod a fyziologické aspekty pôrodu.
Priemerná dĺžka gravidity kobyly je 333-342 dní. Žriebätká narodené pred 320. dňom bývajú väčšinou nedonosené a málo životaschopné, však stáva sa, že žriebä narodené po 305. dni gravidity prežije. Niekedy gravidita trvá pridlho – 360 a viac dní, ale nemá to vplyv na kobylu ani plod, ktorý je životaschopný, nie je nadrozmerný a nezvyšuje sa riziko nepravidelnosti pôrodu. Predlžovanie gravidity nad priemernú hodnotu nie je dôvodom na predčasné ukončenie gravidity vyvolaním pôrodu. To je v kontraste s dobytkom, kde teľatá po predĺženej gravidite nad priemernú dĺžku mali nadmernú veľkosť a zvýšil sa výskyt nepravidelných polôh pri pôrode. Dĺžku gravidity preukazne ovplyvňuje ročné obdobie, pohlavie plodu, vek kobyly, poradie pôrodu kobyly i jej výživný stav počas gravidity.
Preventívna starostlivosť o zdravie gravidnej kobyly obsahuje hlavne preventívne zdravotné opatrenia, zahŕňajúce vakcináciu pred a počas gravidity, proti chrípke, rhinopneumotickému potratu, prípadne tetanu a iným infekčným chorobám v závislosti od miestnych rizikových faktorov, kontaktu s cudzími koňmi alebo koňmi iných vekových skupín. Podanie tetanového séra jeden mesiac pred dátumom očakávaného pôrodu zabezpečí koncentráciu ochranných protilátok v mledzive, aby sa predišlo tetanu žriebäťa.
Diskusia o rôznych antihelmintikách a odčervovacích programoch je široká, avšak všetky výrazne zmenšujú množstvo vnútorných i vonkajších parazitov a teda následne aj kontamináciu pasienkov. Pravidelné použitie antihelmintík je nutnou súčasťou programu udržania zdravia.
Zubné prehliadky a výplachy chrupu v 6- až 12-mesačných intervaloch zabezpečia, že kobyla sa bude môcť pásť a žuť potravu, maximálne zužitkovať podané krmivo, a tak si udržiavať dobrú kondíciu a trávenie.
Dobrá výživa a kŕmenie žrebných a dojčiacich kobýl je nevyhnutná, obzvlášť v poslednej tretine gravidity. Teplokrvné žriebätká môžu priberať v posledných dňoch gravidity až 500 i viac gramov denne. Kobylu nesmieme prekrmovať, hlavne na začiatku gravidity, pretože obezita kobýl máva za následok slabé žriebätká. Počas prvých ôsmich mesiacov gravidity nie sú nároky na energiu výrazne vyššie, v neskoršom období gravidity sa tieto požiadavky postupne zvyšujú až 1,2-násobne počas posledných troch mesiacov gravidity. Pretože rastúci plod zaberá stále viac brušného priestoru, počas posledného obdobia gravidity je potrebné kobylu kŕmiť jadrovým krmivom a kvalitným senom, bohatým na energiu a minerálne látky, prípadne granulovaným koncentrátom a neprekrmovať ju zbytočne balastným objemovým krmivom. Potreba v tomto čase je 0,5-1,0 kg jadrového krmiva a 1,0-1,5 kg sena na 100 kg živej hmotnosti a deň. V prípade kŕmenia lúčnym senom netreba zabudnúť na doplnenie minerálnych látok, hlavne vápnika v minerálnych soliach alebo vitamínových premixoch pre žrebné a dojčiace kobyly, ktoré sú bežne dostupné na našom trhu.
Obsah fosforu však nesmie prevýšiť obsah vápnika, aby sa predišlo výskytu žriebät so skrátenými šľachami a deformáciami končatín. Kobyly nekŕmime minerálnou zmesou pre hovädzí dobytok , pretože obsahuje vyššie množstvo fosforu ako je požiadavka pre kobyly. Polievková lyžica suchého droždia na 200 kg živej hmotnosti a deň je užitočným doplnkom pre gravidné a vysokolaktujúce kobyly na zlepšenie zásobenia aminokyselinami a vitamínmi skupiny B. Kobyla potrebuje po pôrode až do 8 kg jadrového krmiva na deň, pri pastve úmerne menej a k tomu najkvalitnejšiu vlákninu ad libitum, pretože teraz musí produkovať pre žriebä, a to až 30 l mlieka denne.
Umiestnenie kobyly v suchom, čistom, vydenzifikovanom a priestrannom boxe by malo byť samozrejmosťou, ako aj sňatie podkov a korektúra kopýt pred vstupom doň. Pokiaľ sa kobyly žrebia na pasienku, čo je tiež prípustné, má byť suchý, dostatočne priestranný, umožňujúci nerušený priebeh pôrodu, s vodou a možnosťou ochrany pred nepriaznivým počasím. Je veľmi dobré ak kobyla má umožnený pohyb denne vo výbehu alebo na ruke. Počas posledného mesiaca pred ožrebením sa kobyla musí aspoň raz denne prehliadnuť, či nenastali fyzické zmeny naznačujúce blízkosť pôrodu. V posledných dňoch pred pôrodom kobylu zbytočne nevyrušujeme a nestresujeme. Pred pôrodom nastáva zväčšenie a edém vulvy, vylučovanie hlienu, uvoľnenie panvových väzov a svalov v okolí chvosta, zväčšenie vemena a zmena množstva a kvality jeho sekrétu. Najspoľahlivejším ukazovateľom blížiaceho sa pôrodu je zmena veľkosti vemena a tvorba sekrétu. Naplnenie a zmeny nastanú tesne pred pôrodom, mliečna žľaza rastie viditeľne hlavne počas posledných dvoch týždňov. Jeden až štyri dni pred pôrodom, niekedy aj skôr, sa objaví na ceckoch voskovitý sekrét z vodnatého mledziva (obr. 1), inokedy v ojedinelých prípadoch odkvapkáva mledzivo niekoľko dní pred pôrodom. S blížiacim sa pôrodom sa žltkastá tekutina farbí nabielo. Pre narušený priebeh pôrodu je potrebný kľud v maštali. Prítomnosť cudzích, nepokojných osôb môže pôrod narušiť a dokonca časovo prerušiť a zdržať.
II. časť: Pôrod kobyly
Aj keď pôrod je kontinuálny proces, rozdeľujeme ho na tri štádiá.
Prvé štádium trvá 0,5 až 4 hodiny. Pri kobylách, ktoré rodili už viackrát, sa toto štádium skracuje a príznaky sú menej nápadné. Počas tohto štádia sú kobyly nekľudné, prechádzajú sa po boxe, dvíhajú chvost, stavajú sa k močeniu, hlavu otáčajú ku slabine, častejšie kalia malé množstvá trusu, líhajú a vstávajú, prevaľujú sa z boka na bok cez chrbát.
Pretože v tomto štádiu dochádza k rotácii plodu do pôrodnej polohy, mení sa jeho postavenie a držanie. Sťahy maternice zosilňujú, sú častejšie, otvára sa maternicový kŕčok a neskôr sťahy maternice zatláčajú alantochoriový plodový obal, v ktorom sa nachádza veľké množstvo tekutiny a plod v amniovom obale, do otvárajúceho sa maternicového krčka. Hlavným signálom pre chovateľa je však silné potenie na krku, pleciach a slabine, čo je dobre poznať dotykom ruky alebo v zimných mesiacoch odparovaním sa z kobyly. Ak je kobyla spotená, už by sme nemali od nej odchádzať.
Žriebätká sa rodia zvyčajne v noci medzi 21.00 a 3.00 hod. rannou. Dnes je príliš vysoké hospodárske riziko, aby sme mohli tolerovať straty žriebät a poranenia kobýl, hlavne prvôstok, ktorým sa dá zabrániť. Preto pôrod má byť kontrolovaný a treba pomôcť kobyle hneď, ako je to naozaj nevyhnutné, pretože v prípade vzniku komplikácií je veľmi málo času na záchranu kobyly a žriebäťa. Oxytocín, hormón potrebný pre sťahy maternice, pri kobyle vyvoláva zvýšený tlak v maternici. Alantochoriový obal s plodom postupuje maternicovým krčkom do pošvy, pretrhne sa a niekoľko litrov tekutiny vytečie von cez pohlavné orgány. Zriedkavejšie, ak sa alantochorion nepretrhne a jeho zamatovočervený povrch sa objaví vo vulve, musíme ho okamžite otvoriť, pretože to signalizuje, že placenta sa predčasne oddeľuje od maternice a plodu hrozí nedostatočný prívod kyslíka a udusenie. Tým je ukončené prvé štádium pôrodu a pokračuje druhým, dynamickým a veľmi krátkym vypudzovacím štádiom, trvajúcim od 5 do 30 minút.
Postup plodu do panvy vyvoláva silné sťahy brušnej steny a vylučovanie oxytocínu, čo zosilňuje sťahy maternice. Kobyla obvykle leží na boku a periodicky sú viditeľné brušné nápinky. Do 5 až 10 minút po roztrhnutí alantochorionového obalu sa do vulvy vtlačí priehľadný amnión (biely vak s modrastým nádychom) s nožičkami žriebäťa (obr. 2). Až 98 % žriebät sa rodí v polohe pozdĺžnej prednej, chrbtom nahor v amnionóvom vaku, ktorý sa trhá až pohybmi plodu. Vo vulve sa objaví prvá hrudníková končatina a asi 10 až 15 cm za ňou druhá, pričom chodidlová plocha kopýt smeruje nadol. Nasleduje nos s hlavou, uloženou na hrudníkových končatinách. Keď sa objavia hrudníkové končatiny, kobyla sa obvykle postaví, obráti sa a o chvíľu si znova ľahne a pokračuje. Tu dajme pozor, aby si neľahla ku stene a do rohu, aby netlačila plod proti stene.
Najsilnejšie kontrakcie nastanú, keď cez panvu kobyly prechádza hlava a ramená plodu. Pri tom sa zvyčajne roztrhne amniónový obal. Keď boky žriebäťa opustia panvu, tlaky ustanú, čím sa končí druhé, vypudzovacie štádium pôrodu. Po vytlačení žriebäťa unavená kobyla obvykle kľudne leží niekoľko minút, pričom panvové končatiny žriebäťa môžu byť ešte stále v pošve (obr. 3). Veľmi zriedkavo, asi v 2 % prípadov, sa žriebätká rodia v polohe pozdĺžnej zadnej, t.j. ako prvé do pôrodných ciest vstupujú panvové končatiny. Z pôrodníckeho hľadiska, aj keď je to pravidelná poloha, považujeme ju za omnoho rizikovejšiu ako pozdĺžnu prednú, pretože v tejto polohe môže dochádzať k väčším nepravidelnostiam pôrodu s vážnym poškodením kobyly (roztrhnutie hrádzky) a plodu (zníženie životaschopnosti až zadusenie počas pôrodu). Ak sa neobjaví do 20 minút po odtoku alantoidovej tekutiny vo vulve amnión s plodom, je potrebné vykonať kontrolu a odbornú pomoc. Pri normálnom priebehu pôrodu, ak sa amnión pretrhne, žriebä dýcha normálne a dokáže zaujať polohu na hrudi – sternálnu polohu. Nemali by sme kobylu a žriebä vyrušovať. Zachovanie celistvosti pupočnej šnúry počas tejto doby umožní, aby sa určité množstvo krvi z placenty vrátilo do krvného obehu žriebäťa. Takto môže žriebä dostať až 2 l krvi z placenty. Pri vyrušení môže dôjsť k predčasnému pretrhnutiu pupočného povrazca, najčastejšie ak kobyla vstane. Ak sa pupočný povrazec nepreruší spontánnym pohybom kobyly alebo plodu do 20 minút, tak ho prerušíme roztrhnutím rukami vo vzdialenosti asi 5 cm od brucha žriebäťa. Je lepšie ho neprerezávať, aby nadmerne nekrvácal a pred dezinfekciou chvíľu pozorovať. Počas prvých dní je potrebné pupok niekoľkokrát dezinfikovať, v prípade nadmerného krvácania ošetriť podviazaním.
Ak kobyla nevstane do 20 až 30 minút, treba žriebä posunúť k jej hlave, pre vytvorenie a stabilizáciu materského puta. Posledné štádium pôrodu – vypudenie plodových obalov, zvyčajne trvá od 0,5 do 3 hodín po pôrode. Ak kobyla po pôrode vstane, alebo aj keď leží, plodové obaly podviažeme pre zamedzenie ich roztrhnutia a jej traumatizácie predčasným odlúčením. Pretrvávanie plodových obalov v pôrodných cestách po troch hodinách považujeme za patológiu. V takýchto prípadoch je potrebné neodkladné veterinárne ošetrenie a odlúčenie placenty, pretože v opačnom prípade hrozí vážne poškodenie zdravia kobyly. Veterinárny lekár – pôrodník po vypudení by mal lôžko vždy starostlivo prehliadnuť a ubezpečiť sa o jeho celistvosti.
Je vždy dobré v prvých 24 hodinách po narodení žriebäťa zavolať veterinárneho lekára, aby vyšetril žriebä aj kobylu. Normálne životaschopné žriebä má bezprostredne po pôrode zdvíhať hlavičku, neskôr zaujme polohu na hrudi s pokusmi o vstávanie. Reflex cicania sa dostaví najneskôr do 20 minút po pôrode. Prvé pokusy postaviť sa pozorujeme najskôr po 25 minútach a prvé postavenie do 2 hodín. Vyhľadávanie mliečnej žľazy je proces, ktorý sa musí žriebä naučiť a obvykle bez pomoci sa mu podarí prvýkrát nacicať do 2 hodín. Žriebä nenútime predčasne postaviť sa, aj keď si uvedomujeme dôležitosť včasného napitia mledziva. K prvému vylučovaniu črevnej smolky dochádza obvykle po3 hodinách a k prvému močeniu asi za 6 až 8 hodín po pôrode.
Najnovšie chovateľské štúdie ukazujú, že žriebätá v prvých 2 dňoch po narodení môžeme ľahko citlivým spôsobom privyknúť na prítomnosť človeka a základnú manipuláciu so žriebäťom. To nám neskôr uľahčí a ušetrí mnoho námahy pri zaobchádzaní s mladým koňom a pri výcviku.
