ŽREBEC ČI VALACH?
23. 11. 2012
Úvodom...
Možno práve teraz niekto z Vás uvažuje o kúpe koňa, či už na šport, alebo len tak pre radosť. Rozhodujete se, či kobylu, alebo žrebca? Pokiaľ neuvažujete o využití koňa do chovu, kúpte si valacha! Bude pre Vás príjemným spoločníkom.
Na prvý pohľad sa zdá život valacha celkom jednoduchý. Je spoľahlivým partnerem na vychádzkach, priateľským dobrákom aj závodníkom triumfujícím na kolbištiach. Jednotvárnosť jeho povahy je však iba zdanlivá. Aj valach môže celý deň stráviť pokusmi bližšie sa zoznámiť s vedľa stojacou kobylou, alebo vyvádzať na vodítku neplechy ako žrebec, ktorého vedú na pripúšťanie. Aj valach občas ukáže, že má iskru, alebo dokonca oheň v tele..
Čo presne kastrácia spôsobí? Zbaví žrebca, ktorému odstránia pohlavné žľazy, iba sexuálnych prejavov, alebo tiež oslabí jeho osobnosť? Dajú sa týmto jednoduchým chirurgickým zákrokom navodiť nové motivácie a chovanie? Pozrime sa na túto problematiku zblízka...
Z histórie kastrovania
V našich predstavách sedia starovekí bojovníci na ohnivých žrebcoch. Vedci však zistili, že vojaci v dobách dávno minulých uprednostňovali valachov.
Kone sa kastrujú viac než 2000 rokov. Už prví Maďari, rovnako ako ostatné euroázijské národy pastierov, jazdili na valachoch a žrebce s kobylami nechávali iba na chov. Zistili totiž, že valachy sú všeobecne ménej temperamentné než kobyly, močia menej často a sú menej hlučné než žrebci.
Používanie valachov sa rozšířilo aj za Atlantický oceán. Väčšina indiánov v Severnej Amerike uprednostňovala valachov. Bojovníci kmeňa Komančov veľmi neradi používali kobyly, a to hlavne v bitkách. Kastrovali väčšinu svojich žrebcov vo veku dvoch rokov a pre chov ponechávali iba malý počet vybraných jedincov. Niektoré kmene verili, že kastrácia spraví koňa ovládateľnejšieho a rýchlejšieho. Kastrovanie bolo záležitosťou špecialistov, ktorí prichádzali raz ročne a naraz vykastrovali väčšinu koní. Napríklad podľa zvykov gaučov sa na žrebcoch vôbec nejazdilo.
V Mongolsku bývala v minulosti kastrácia koní současťou náboženského rituálu, ktorý sa konal vždy v máji. Po kastrácii koní sa dospelí muži zúčastnili zvláštneho obradu na oslavu tejto príležitosti, pri ktorej zjedli kuchynsky upravené pohlavné žľazy, protože sa verilo, že prinášajú šťastie a silu.
Ojedinelou výnimkou zo všeobecnej obľuby valachov boli koniari zo Stredného východu, ktorým islam túto operáciu zakazoval. Beduíni považovali kastráciu za nemysliteľnú a brutálnu. Tento moslimský názor sa rozšíril spolu s ich vierou do severnej Afriky a časti Španielska.
Je však pravda, že kastrácia v týchto dobách bola v porovnaní s modernými spôsobmi veľmi krutá. Bez dostatočných chirurgických nástrojov a znecitlivenia to nebola jednoduchá operácia.
Bez ohľadu na to, akým spôsobem sa kastrácia vykonávala, považovali ju už v minulosti za veľmi užitočnú. Bezohľadné používanie kastrovania, aké zaviedli Španieli v 19. storočí, bolo však prínosom. Obvykle kastrovali všetky osly, ktoré sa nehodili na chov. Nedôvera priviedla španielskych chovateľov koní ale ešte o kus ďalej. Kastrovali všetky žrebce určené na export, aby zabránili ostatným chovateľom zužitkovať výsledky ich chovateľskej práce.
Má valach pohlavné prejavy?
Samozrejme, kastráciou sa odstráni najväščí zdroj samčích pohlavných hormónov, ale zákrok nemusí nevyhnutne odstrániť samčie chovanie.
Štúdie Kalifornskej univerzity v Davise potvrdili, že 20-30% koní kastrovaných vo veku vyššom ako 2 roky sa naďalej prejevovalo samčím chovaním v prítomnosti kobýl a agresivitou voči iným koňom. Okolo 5% kastrátov prejavovalo agresivitu aj k ľuďom. Tieto kone majú pritom rovnakú hladinu hormónu testosterónu v krvi ako väčšina krotkých valachov takže sa dá předpokladať, že niektoré kone sú citlivejšie na pôsobenie hormónov ako iné. Tiež sa preukázalo, že je rozdiel v chovaní valachov kastrovaných pred pubertou a po nej.
Do akej miery zostanú valachovi samčie prejavy, to záleží na niekoľkých fyzických a psychologických faktoroch. Fyziologické procesy, formujúce žrebce, začínajú v prenatálnom odbdobí (pred narodením). Aj keď sa pohlavné orgány vyvíjejú už v skorom embryonálnom štádiu, u savcov zostává mozok "samičím" až tesne do narodenia jedinca. V tejto dobe sa u samčích jedincov uvoľňuje testosterón zo semenníkov a navodzuje premenu nervových centier v mozgu na samčie. Tie neskôr ovládajú partnerské chovanie jedinca v dospelosti. V pubertálnom veku (asi 18 mesiacov) semenníky zvyšujú produkciu testosterónu, ktorý nerové centrá aktivizuje. Takto, aj napriek tomu, že kastrácia po puberte eliminuje produkciu pohlavného hormónu, môže kastrovanému koňovi zostať záujem o párenie ešte nejakú dobu. Zvlášť výrazné je to u starších žrebcov, používaných pred kastráciou k plemenitbe. Tí sú menej závislí na hormonálnych pohlavných stimuloch, takže sa u nich môže zachovať chuť k páreniu po dobu dlhšiu než 1 až 1,5 roku po kastrácii.
Nadľadvinkové žľazy tiež produkujú malé množstvo testosterónu, ktorý môže ovplyvniť chovanie valacha. Množstvo hormónu je síce minimálne, ale u niektorých valachov postačujúce na vyvolánie samčieho pohlavného chovania.
Mimochodom domnienka že neúplná kastrácia ponechá valachovi rysy žrebca je mylná. Ponechanie nadsemenníkov (orgán, kde sa zhromažďujú spermie), nemá žiadny vplyv na neskoršie pohlavné prejavy. Nadsemenníky neprodukujú pohlavné hormóny, a preto nemôžu, aj keď neporušené, vyvolať žrebčie chovanie.
Sú valachovia slabší a menej energickí ako žrebci?
Ano aj nie. Testosterón má tiež anabolický účinok zasahujúci do metabolizmu a vývoja sekundárnych pohlavných znakov, ako sú rozvoj svalstva a kostry. Valachovia so žníženou hladinou testosterónu sú vo väčšine prípadov bez masívneho svalstva, charakterizujúceho žrebcov, čo však neznamená, že sú v skutočnosti menej osvalený. Kastráti majú viac tukových zásob v medzisvalových priestoroch, čo im dodává guľatejší vzhľad. Ale tuk nie je na úkor svalovej hmoty.
Kastrácia môže mať priaznivý vplyv na rast, zvlášť keď sa vykoná pred pubertou. Výlev testosteronu v puberte totiž spôsobí uzavretie epifyzeálnych platničiek na koncoch dlhých kostí, čím sa znemožní ich ďalší rast do dĺžky. Bez testosterónu zastavujúceho ďalší rast, môže valach pokračovať v rasta aj vo veku po puberte. Jednoducho povedané, dlhšia puberta, dlhšie obdobie rastu a vývoja.
Pokiaľ ide o aktívnosť, valachovia sú na tom horšie a môžu se zdať lenivší v porovnaní so žrebcami. Stupeň ich energičnosti sa však dá považovať za vyhovujúci pre normálnu prácu. Naopak mnohé žrebce so svojou samčou bravúrnosťou a predvádzaním sa pred kobylami sú až príliš aktívne.
Ako kastrácia ovplyvní vzťah valacha ku kobylám?
Valachovia s kobylami vytvárajú platonické priateľstvá a často sa pasú bok po boku. Ale valachovia môžu byť v nevýhode, keď sa delia o pastvinu s kobylami, pretože nedostatok testosterónu znižuje tvorbu feromónov - chemických látok sprostredkujúcich komunikáciu s ostatnými zvieratami. Tým je valach bez prostriedkov tejto neverbálnej komunikácie. Rovnako tak aj nedostatočne vyvinuté čuchové detektory obmedzujú možnosť získavania signálov od kobýl. Preto kobyla so svojími samičími hormónmi bude v stáde dominantnejšia ako nepohlavný - neutrálny valach. Samozrejme, chovanie je individuálne a niektorý valachovia môžu byť agresívnejší a ohnivejší ako iný.
Ovplyvní kastrácia výkonnosť?
Anglický plnokrvník Creme Fraiche sa stal slávny tým, že v roku 1985 vyhral Belmont Stakes. Neobvyklé na jeho víťazstve bolo hlavne to, že bol prvým valachom, ktorý vyhral 118. ročník tohto klasického dostihu. Dlhé roky nepovolovali kastrátom zúčastňovať sa klasických dostihov, pretože je to pôda pre overenie a vyskúšanie predovšetkým chovných hodnôt. (V Európe sú klasické dostihy uzavrené stále).
Valach môže mať aj iný nepriamo kladný vplyv na výkonnosť. Žrebci vystavení veľkej námahe si môžu poraniť semenníky (časté u klusákov) alebo trpia bolestivými kŕčmi zdvíhačov nadsemenníkov, čo sa stáva vo vytrvalostných dostihoch. U valachov tieto problémy odpadajú.
Sú valachovia šťastnejší?
Vžit sa do duše koňa je nemožné. Kastrácia prináša valachovi určité výhody, ktoré žrebci nepoznajú.
Všeobecne valachovia vedú sociálnejší život a zažijú menej stresu ako žrebci. Môžu byť držaní spolu s kobylami bez obáv z bitiek a bojov. Priemerný valach má rád spoločnosť a nemá problémy pri ošetrovaní, je menej vzrušivý ako žrebec, ktorý sa obvykle drží oddelene od ostatných koní. Pomalší metabolismus mu umožňuje mať menšiu spotrebu krmiva a viac odpočívať.
Zmena hladiny hormónov v krvi valacha ovplyvní jeho reakcie na okolie a dovoľuje mu byť otvorenejším a vnímavejším k okoliu.
Ľudský faktor je tiež v živote koňa dôležitý. Zatiaľ čo ku žrebcovi pristupujeme s rešpektom a s predpokladem, že môže čokoľvek vyviesť, valachovi môžeme dôverovať oveľa viac. S valachmi si viac rozumieme, trávime s nimi chvíle voľna a oddychu.
Keď potrebujeme valacha premiestniť, nie je komplikované nájsť mu nový domov. Oproti tomu premiestňovanie žrebca je ťažšie a manipulovať s ním môžu iba skúsené osoby.
Nanešťastie môže kastrácia niekedy nepriaznivo ovplyvniť dĺžku života koňa. Kôň, ktorý trpí vážným zranením alebo chorobou má väčšiu šancu na liečbu, keď sa s ním počíta ako s chovným zvieraťom. V niektorých prípadoch valacha utratia, keď je jeho úžitkovosť neistá.
Je ale zrejmé, že valach v porovnaní so žrebcom vychádza víťazne. Kôň - valach nestratí viac ako získa.
Zdroj:
· Equito 5/1993