Felicita

VODA

 

Nepostrádateľnosť vody podtrhuje už samotný fakt, že organizmus koňa je tvorený zo 60 – 80 % práve vodou. Bez vody sa zastavujú všetky životné pochody, pretože zaisťuje tráviace a vstrebávacie procesy a transport živín. Je súčasťou všetkých sekrétov, enzýmov, hormónov a tráviacich štiav. Má veľký význam pre tepelnú reguláciu, pretože vyparovaní vody kožou dochádza k ochladzovaniu povrchu tela. Potreba vody je individuálna a riadi sa najmä zložením kŕmnej dávky (pri vyššom príjme jadrových krmív a sena potreba vody stúpa), stupňom záťaže koňa, klimatickými podmienkami a telesnou stavbou jedinca (zvýšenú potrebu majú laktujúce kobyly, ale tiež choré zvieratá). Priemerná spotreba vody pre dospelého koňa je približne 2 – 3 litre vody na 1 kg spotrebovanej sušiny. Celkový denný príjem tak činí asi 20 – 30 litrov. Priemerná napájacia teplota vody by mala byť asi 10 °C. Nedostatok vody má veľmi vážne následky, ak klesá jej množstvo v tkanivách, spomaľuje sa trávenie a vstrebávanie živín, zvyšuje sa hustota krvi, telesná teplota a v organizme sa hromadia toxické látky.

 

DUSÍKATÉ LÁTKY

 

Dusíkaté látky delíme na bielkoviny (proteíny) a dusíkaté látky nebielkovinovej povahy.

Bielkoviny

 

Bielkoviny sú zložité, veľké molekuly z aminokyselín. Sú hlavnou stavebnou látkou tkanív živočíšneho tela. Za zníženého prívodu energie plnia čiastočne aj funkciu energetickú. Ako zdroj energie sú ale veľmi nevýhodné. Premena proteínu na energiu je náročná, trvá 3 až 6 x dlhšie ako utilizácia sacharidov a tukov. Veľmi dôležitá je kvalita bielkovín. Tá je daná predovšetkým biologickou plnohodnosťou proteínov, ktorá závisí na pomere a množstve jednotlivých aminokyselín. Niektoré aminokyseliny nedokáže kôň syntetizovať a preto ich musí dostávať do organizmu potravou. Takéto aminokyseliny sa nazývajú esenciálne, alebo tiež nepostrádateľné. Iné, tzv. neesenciálne si kôň dokáže sám v dostatočnom množstve syntetizovať z iných stavebných zložiek. Pre kone sú nepostrádateľné nasledovné aminokyseliny: lyzín, methionín, valín, leucín, izoleucín, arinín, threonín, fenylalanín, tryptofan. Ďalšie dve – histidín a taurín sú pre koňa esenciálnymi behom obdobia rastu.

 

Dusíkaté látky nebielkovinovej povahy

 

Dusíkaté látky nebielkovinovej povahy sa označujú ako aminy. Sú veľmi rôznorodé s kolísavým obsahom dusíku. Zaraďujeme medzi nich amónne soli, alkaloidy, dusíkaté glykosidy a voľné aminokyseliny. Ich význam pre výživu koní je druhotný.

 

Trávenie a potreba dusíkatých látok

 

Dusíkaté látky obsiahnuté v krmive podliehajú v tráviacom trakte vplyvom žalúdočných štiav rozkladu na aminokyseliny a čpavok. Proteín narušený v žalúdku prechádza do tenkého čreva, kde dochádza k pokračovaniu trávenia a vstrebávaniu aminokyselín s následným využitím v bielkovinovom metabolizme. Nevstrebané zbytky postupujú do hrubého čreva, kde podliehajú mikrobiálnej fermentácii.

 

Sušina kŕmnej dávky koní by mala obsahovať približne 10% dusíkatých látok. Ich potreba vzrastá v poslednej tretine žrebnosti a predovšetkým v období laktácie. V prvej polovice laktácie by podiel dusíkatých látok v kŕmnej dávke mal dosahovať 14%.

 

Nedostatok, alebo prebytok dusíkatých látok vedie k narušeniu metabolizmu a vzniku rôznych porúch zdravotného stavu koňa. Vedie ku stratám hmotnosti u dospelých koní a ku spomaleniu až zastaveniu rastu žriebät a mladých koní. U žrebcov a kobýl sa deficit dusíkatých látok prejavuje aj poruchami reprodukcie, u kobýl malou produkciou mlieka. Naopak pri nadbytku bielkovín sú prebytočné aminokyseliny premieňané v pečeni na močovinu. Prebytočná močovina je vylučovaná močom a v súvislosti s tým sa zhoršuje kvalita ovzdušia v stajni. Pri skrmovaní nadbytočného množstva bielkovín vytvára organizmus nadbytočné množstvo tepla, zvyšujú sa požiadavky na vodu, neúmerne sa zaťažujú obličky a pečeň koňa, dochádza k poruchám acidobazickej rovnováhy a k degeneratívnym poruchám skeletu koňa.


SACHARIDY (CUKRY)

 

Sacharidy sú hlavnou zložkou krmív koní a zároveň spoločne s tukmi najdôležitejším zdrojom energie. Podľa počtu molekúl ich rodeľujeme na jednoduché a zložené cukry. Zložené cukry (polysacharidy) sú molekuly, ktoré obsahujú väčší počet molekúl (viac ako dve) jednoduchých cukrov. Najdôležitejšími jednoduchými cukrami sú glukóza, fruktóza a galaktóza. Glukóza (hroznový cukor) je najrýchlejším a najlepšie prístupným energetickým zdrojom. Fruktóza (ovocný cukor) sa nachádza v rôznych plodoch rastlín. Galaktóza (mliečny cukor) je súčasťou mliečnej laktózy.

Polysacharidy dôležité pre zvieratá sú škrob, glykogén a celulóza. Škrob je zásobnou látkou väčšiny rastlín, ktoré sú potravou pre bylinožravcov. Slúži ako vynikajúci zdroj energie a degraduje štiepením až na jednoduchý cukor glukózu, ktorá je ľahko prístupná a rýchlo sa vstrebáva. Glykogén predstavuje základnú sacharidovú rezervu zvierat. Ukladá sa v pečeni a vo svaloch. Jeho molekula je tvorená glukózovými jednotkami a podľa potreby sa môže degradovať na glukózu, ktorá predstavuje pohotový energetický zdroj. Celulóza je štrukturálnou zložkou rastlín. Je stráviteľná iba s pomocou mikrobiálnych celulytických baktérií. Komplex hemicelulóz, celulózy, kutínu a lignínu tvoria vlákninu, ktorá bezprostredne ovplyvňuje stráviteľnosť živín, vyvoláva pocit nasýtenia, podporuje peristatiku tráviaceho ústrojenstva, a má priaznivý vplyv na rozvoj črevnej mikroflóry. Kŕmna dávka koní by mala obsahovať minimálne 17% hrubej vlákniny. Pri neúmerne vysokom obsahu vlákniny v kŕmnej dávke naopak stráviteľnosť živín klesá a objavuje sa riziko zápchy a zápchových kolík. 

 

LIPIDY

 

Lipidy zahŕňajú celý rad tukov a látok tukového charakteru. Rozdeľujeme ich na oleje a tuky. Tuky sú najkoncentrovanejším zdrojom energie. Ich energetická hodnota je viac ako dvojnásobná oproti energetickej hodnote cukrov a bielkovín. Tuky sú nevyhnutné pre využitie vitamínov A, D, E, K a ako zdroj nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny linoleovej. Vysokotukové diéty sú stále viac uplatňované pri športových a dostihových koňoch. Pri pozvoľnej adaptácii a zodpovedajúcej fyzickej záťaži je kôň schopný prijímať až 1 liter tuku vo forme olej denne. Zaradením tukov do kŕmnej dávky sa znižuje množstvo krmiva, ktoré musí kôň prijať, aby dostal potrebné množstvo energie, znižuje sa teda aj množstvo črevnej záťaže a redukuje sa tepelné zaťaženie koňa. Veľkú pozornosť je ale treba venovať skladovaniu tukov. Pri dlhšom skladovaní za prístupu vzduchu totižto prebieha v tukoch štiepenie – horknutie. Takýto tuk má kyslú reakciu a nepríjemne zapácha aj chutí a môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.