Zostavenie kŕmnej dávky - jadrové a objemové krmivo
2. 2. 2012
Zostavenie kŕmnej dávky – objemové a koncentrované krmivá
Krmivá používané pre výživu koní rozdeľujeme podľa koncentrácie živín a energie na krmivá jadrové a objemové a podľa spôsobu získavania na statkové a priemyselné. Do jadrových krmív zahŕňame zrná obilovín, luštenín a olejnín. V pomere ku svojmu objemu obsahujú veľa živín a majú teda vysokú kŕmnu hodnotu. Jadrové krmivá priemyselné zahŕňajú zbytky a vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu. Objemové krmivá sú menej koncentrované a zahŕňajú krmivá čerstvé, sušené a konzervované.
A) JADROVÉ KRMIVÁ STATKOVÉ
Ovos
Ovos je najrozšírenejšie a najpopulárnejšie krmivo pre kone. Skrmovanie ovsa je bezpečnejšie ako skrmovanie ostatných obilovín, pretože ovos má vyšší obsah vlákniny (10 – 12% oproti 2 – 5 % u ostatných obilovín) a pomerne nízku hladinu stráviteľnej energie. Nie je náchylný k plesňovým infekciám. Energetická hodnota ovsa je nižšia o 10% oproti jačmeňu, o 16% oproti pšenici a až o 20% oproti kukurici. Ovos má pomerne vysoký obsah tuku (4,5 – 5,5 %). Je skrmovaný predovšetkým pre jeho výborný dietetický účinok, ktorý spočíva v obsahu alkaloidu avenínu, glykosidu koniferínu a iných látkach obsiahnutých v plevách. Bežná prax je skrmovanie ovsa mačkaného, avšak pre zdravé kone s dobrým chrupom mačkanie nie je potrebné. Mačkaný je vhodný najmä pre žriebätá, staré kone, kone a ktoré majú problém s trávením. Mačkaním sa totižto zvyšuje jeho stráviteľnosť, avšak treba mať na pamäti, že sa nesmie pripravovať (mačkať) viac ako 24 hodín dopredu, pretože namačkaný rýchlo stráca obsah živín a tiež horkne.
Kukurica
Kukurica je energeticky bohaté a chutné jadrové krmivo. Je obvykle menej chutná ako ovos, ale je prijímaná radšej ako iné jadrové krmivá. Pre lepšiu stráviteľnosť je vhodné skrmovať ju vo forme šrotu. Má vysokú energetickú hodnotu, ale veľmi nízky obsah vlákniny a dusíkatých látok. Dusíkaté látky majú nízke množstvo nepostrádateľných mastných kyselín, preto je vhodné kukuricu len prikrmovať, nemala by tvoriť základ jadra. Pri skrmovaní je veľmi vysokých dávok kukurice môže dochádzať k okysleniu obsahu zadného úseku hrubého čreva a to z dôvodu vysokej produkcie voľných mastných kyselín a kyseliny mliečnej.
Jačmeň
Jačmeň má pomerne vysokú biologickú hodnotu. Je obvykle koňmi prijímaný horšie ako ovos a kukurica a z tohto dôvodu býva skrmovaný v zmesi s iným jadrom. Na jačmeň treba kone postupne privykať, pretože pri jednorázových vysokých dávkach hrozí nebezpečenstvo tráviacich porúch (kolík). Podáva sa šrotovaný, prípadne varený, alebo namočený, pretože pleva jačmeňa je tvrdá a kôň ju nevie dobre stáviť.
Pšenica
Pšenica má zo všetkých jadrových krmív najvyššiu energetickú hodnotu. Má nízky obsah vlákniny, čo môže predstavovať určité riziko zdravotných porúch ako hnačiek a kolík. Tiež sa nedoporučuje skrmovať príliš nervóznym a temperamentným koňom. Nepriaznivý pomer Ca:P môže spôsobovať minerálne kolísanie a nie je preto vhodné skrmovať pšenicu žriebätám a mladým koňom v tréningu. Na druhú stranu ale obsahuje pšeničná bielkovina vysoké percento aminokyselín (leucínu, valínu a isoleucínu), ktoré podporujú syntézu bielkovín a znižujú odbúravanie svalstva v dôsledku poranení a pretrénovania.
Žito
Žito má podobný obsah energie a vlákniny ako kukurica, ale zrná žita sú malé a tvrdé a tiež majú malú chutnosť, preto sa na kŕmenie príliš nehodia. Pri jeho skrmovaní sa môžu vyskytnúť dermatózy, alebo tráviace poruchy.
Bôb konský
Je najvýhodnejším bielkovinovým krmivom. Obsah dusíkatých látok je 26 – 28%, priaznivý je aj obsah lysínu. Šrotovaním sa jeho stáviteľnosť ešte zvyšuje. Bôb je vhodné krmivo pre ťažko pracujúce kone ku zvýšeniu dusíkatej bilancie. Doporučuje sa pridávať do zmesí v maximálnom množstve do 10%, alebo do 0,5 kg. Vysoké množstvo totiž spôsobuje nadúvanie.
Kŕmny hrach
Má vyššiu biologickú hodnotu bielkovín ako bôb. Do kŕmnych dávok sa zaraďuje v množstve 10 – 25% , pretože vysoké dávky spôsobujú nadúvanie. Tradične je používaný skôr do kŕmnych dávok chladnokrvných koní.
Sója
Sója je vysoko kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín (35%) a tuku (12 – 20 %). Biologická hodnota bielkovín je vysoká. Obsah lysínu je najvyšší zo všetkých rastlinných krmív. Tepelne nespracované surové sójové bôby však obsahujú niektoré inhibičné látky. Najvýznamnejšia z nich je inhibitor enzýmu trypsinu, ktorý negatívne ovplyvňuje stráviteľnosť proteínov a často zasahuje aj pankreatickú sekréciu. Jeho vplyvom môže tiež dochádzať k poškodzovaniu kĺbnej chrupavky. Preto je nevhodné skrmovať sóju mladým koňom.
Ľan
Ľanové semeno sa skrmuje pre jeho priaznivé dietetické vlastnosti a vysokú stráviteľnosť a tiež energetickú hodnotu. Má výrazné dietetické a laxatívne účinky a to predovšetkým vďaka vysokému obsahu rozpustných mukóznych látok. Ľanové semeno je vhodné pridávať predovšetkým koňom v intenzívnom tréningu, kobylám pred pôrodom a v prvej fázy laktácie, koňom vyčerpaným a oslabeným. Obsahuje niektoré glykosidy a toxický faktor linamarín, ktoré sú ničené vysokou teplotou a preto je nutné pred skrmovaním semeno povariť. Varom sa tiež uvoľňujú hlienové látky, ktoré majú priaznivé účinky na črevné steny. Ľanové semeno je často aj súčasťou tzv. „mash,“ krmiva pripravovaného povarením mačkaného ovsa, pšeničných otrúb, ľanového semena a kuchynskej soli.
B) JADROVÉ KRMIVÁ PRIEMYSLOVÉ
Cukrovarské rezky
Cukrovarské rezky sú vhodným energetickým krmivom. Do kŕmnej dávky sa zaraďujú v množstve do 2 kg. Pred podávaním je ale nevyhnutné ich na niekoľko hodín namočiť do vody.
Pšeničné otruby
Otruby sú zbytky z mlynárskeho priemyslu. Sú veľmi vhodným krmivom pre žrebné a laktujúce kobyly, kone v rekonvalescencii a pre kone v zlej kondícii. U laktujúcich kobýl zvyšujú produkciu mlieka.
Sladový kvet
Sladový kvet sú sušené klíčky sladového jačmeňa. Majú veľmi priaznivé dietetické účinky. Denná dávka sladového kvetu môže dosiahnuť až 3 kg. Je to vhodné krmivo pre choré kone a kone v rekonvalescencii.
Melasa
Melasa je tmavohnedý produkt, ktorý zostáva po výrobe cukru. Je bohatá na cukor, ale pomerne ťažko stráviteľná a má nízky obsah dusíkatých látok. Používa sa preto väčšinou na ochuťovanie kŕmnych dávok chorých, alebo ťažko kŕmiteľných koní. Ľahko sa kazí a preto je treba dbať na jej dôsledné skladovanie.
Kŕmna slama a plevy
Zelená pastva
Silážované krmivá
Okopaniny
C) OBJEMOVÉ KRMIVÁ
Seno
Seno
Seno by malo tvoriť základnú časť kŕmnej dávky každého koňa. Kvalita sena závisí na botanickom zložení, kvalite pôdy, dobe kosenia, spôsobe sušenia a skladovania. V kvalitnom sene pre kone by mali byť zastúpené ako trávy tak aj určitý podiel motýlokvetých rastlín (ďatelinovín). Najvhodnejšia doba na kosbu je na počiatku kvitnutia tráv. Neskoršie kosenie dá síce väčší objem, ale kvalita klesá. Seno je vhodné na skrmovanie až 6 týždňov po skosení, pretože do tejto doby v ňom prebiehajú biologické procesy, ktoré môžu spôsobovať koliky, ťažké zdravotné poruchy až úhyn. Lúčne seno obsahuje 3 – 10% dusíkatých látok, minerálne látky vápnik a fosfor, z vitamínov predovšetkým karotény a vitamíny skupiny B a vitamín E. Lucerkové seno obsahuje 10 – 15% dusíkatých látok a má vysoký obsah vápniku. Nie je však vhodné skrmovať ho samostatne, ale miešať ho s lúčnym senom. Opatrne by malo byť podávané najmä mladým koňom, pretož pri vysokých dávkach môže spôsobovať príliš rýchly rast, minerálnu nerovnováhu a následné poruchy ratu a degeneratívne ochorenia pohybového aparátu. Ďatelinové seno má obsah stráviteľných dusíkatých látok zhruba 7 – 9%. Je bohaté na fosfor, vápnik a horčík. Pri kosení a skladovaní je ale dôležité dbať na to, aby nedochádzalo k opadávaniu a drveniu lístkov.
Kŕmna slama a plevy
Na kŕmenie koní je vhodná slama z jarín, ktorá je stráviteľnejšia ako slama ozimín. Vhodná je slama ovsená a jačmenná. V obmedzených dávkach je možné aj skrmovanie slamy luskovín. Skrmovať by sa mala ale len slama čistá, nezaprášená a nazaplesnená. Podobne ako seno by nemala byť kŕmená ihneď po žatve, ale mala by aspoň 6 týždňov stáť. Slamou a plevami by sa nemali kŕmiť kone vo veľkom pracovnom zaťažení, ani žrebné a laktújúce kobyly a tiež ani žriebätá a mladé kone, pretože neposkytuje dostatok živín a energie.
Zelená pastva
Hodnota zeleného kŕmenia závisí na botanickom zložení, t.j. zasúpení jednotlivých rastlín. Výživná hodnota sa mení aj vekom rastlín, rozdielna je tiež v jednotlivých častiach rastliny. V listoch je vyšší obsah vody a ľahko stáviteľných živín ako v steble, kde je zastúpeného viac lignínu a celulózy. Pokiaľ je pastva intenzívne hnojená dusíkatými hnojivami, zvyšuje sa obsah bielkovín, ale zároveň dochádza k poklesu obsahu minerálnych látok. Pri nadmernom kŕmení zelenou pastvou sa vo zvýšenej miere tvoria plyny a môžu sa objaviť ľahšie koliky. Pri ťažko pracujúcich koňoch sa nedoporučuje podávanie veľkého množstva zelenej pastvy, pretože preťažuje tráviaci trakt a tiež znižuje činnosti dýchacieho ústrojenstva (vzniká na neho tlak). Prechod zo suchého kŕmenia na zelené musí prebiehať pozvoľne a krmivo sa nesmie podávať príliš mladé ani zaparené, inak hrozia koliky a schvátenie kopýt.
Silážované krmivá
Koňom sa môžu v obmedzenom množstve podávať aj kvalitné siláže. Najvhodnejšia je siláž kukuričná, prípadne silážované cukrovarské rezky. Na kŕmenie siláže je potrebné ale kone privykať postupne. Jej skrmovanie nie je vhodné pre intenzívne pracujúce kone, žrebné a laktujúce kobyly, ani žriebätá a mladé kone.
Okopaniny
Kŕmne okopaniny majú v primeranom množstve dietetické účinky. Obsahujú pomerne vysoké množstvo vitamínov a karoténu. Pri nadmernom skrmovaní ale príliš zaťažujú zažívacie ústrojenstvo. Kŕmna mrkva je vhodná pre všetky kategórie koní, repa sa zvykáva skrmovať ťažným koňom. Skrmovanie repy vo väčšom množstve zvyšuje potenie, preto nie je vhodná pre kone v športovej záťaži.
