Felicita

 

Žriebä sa rodí s energetickou rezervou vo forme hnedého tuku. Hnedé tukové tkanivo má vyššiu energickú hodnotu, obsah vody a stráviteľnosť ako klasický biely tuk. Produkuje dostatočné množstvo energie pre podporu všetkých životných funkcií žriebäťa po dobu najmenej 36 hodín po narodení. Pre všetky novonarodené žriebätá je nevyhnutný príjem dostatočného množstva kolostra (prvého mlieka kobyly), ktoré je bohaté ako na živiny, tak predovšetkým na obsah imunoglobulínu, t.j. protilátok pomocou ktorých žriebä získava imunitu a odolnosť voči bežným infekčným chorobám v prvých týždňoch života. Zdravé aktívne žriebä by malo vypiť 3-5 litrov kolostra v priebehu prvých 12 hodín po narodení, neskôr v kolostre už prudko klesá obsah imunoglobulínov. Okrem výživných látok a imunoglobulínov obsahuje kolostrum tiež proteín, ktorý má prirodzený preháňací efekt a ktorý stimuluje červnú činnosť a podporuje vylúčenie červné obsahu novorodeného žriebäťa. Väčšina žriebät vylúči červný obsah – smolku behom 3 hodín po prijatí kolostra. Príjem kolostra je pre žriebä veľmi dôležitý a nemôže byť nahradený príjmom obyčajného mlieka alebo vodou. Pokiaľ kobyla do 12 hodín po pôrode nezačnej produkovať kolostrum, je preto nutné obstarať kolostrum mrazené, alebo kontaktovať veterinára. Taktiež v prípade úhynu kobyly pri pôrode je nutné kolostrum oddojiť a dať žriebäťu z fľaše. Staršie kobyly po 18 – 20 roku života mávajú v kolostre znížený obsah imunoglobulínov. Nekvalitné kolostrum s nízkym obsahom účinných látok môže mať po pôrode ale aj koyla, ktorej odkvapkávalo mlieko z mliečnej žľazy viac ako 3 dni pred pôrodom. Takéto kolostrum nie je plnohodnotné a nemusí zabezpečiť dostatočný prísun ochranných protilátok.

 

Zdravé novonarodené žriebä saje behom prvého týždňa v priemere 4x za hodinu a priemerná doba sania je okolo 1 minúty. Po prvom týždni by malo žriebä sať 2-3x za hodinu, alebo 60-65x denne. Väčšina žriebät začína okusovať trávu piaty až siedmy deň života, ale získavajú takto len veľmi malý príjem živín. Pre žriebätá vo veku 7-10 dní je bežné, že požierajú matkine výkaly. Toto chovanie je prirodzené a žriebätá týmto spôsobom získavajú užitočnú črevnú mikroflóru, ktorá napomáha tráveniu vlákniny a produkcii vitamínov skupiny B. Riziko infekcie črevnými parazitmi je tomto prípade malé, pretože larvy črevných parazitov potrebujú obvykle týždeň vývoja, aby boli schopné infekcie. Napriek tomu by mala byť kojaca kobyla každých 6-8 týždňov odčervovaná.

Behom druhého mesiaca života nastáva najaktívnejší rast žriebäťa. V tomto období produkuje kobyla najviac mlieka a jej živinové nároky prudko vzrastajú. Žriebä pomaly začína prijímať spoločne s matkou koncetntrované krmivo a je už schopné pastvy. Teplokrvné žriebä v tomto období pribúda na váhe priemerne 1,3 kg denne. Po ukončení tretieho mesiaca veku sa rýchly rast spomaľuje na priemerný prírastok okolo 1 kg denne. Rýchlejší hmotnostný prírastok je nežiaduci, pretože rýchly rast môže zapríčiniť vývojové poruchy a ochorenia až nevratné deformácie pohybového aparátu žriebäťa. Denná dávka jadrového krmiva pre žriebätá by sa mala pohybovať na úrovni 2 - 2,5 % ich živej hmotnosti. To znamená 2 – 2,5 kg jadrového krmiva pre 100 kg vážiace žriebä. Žriebä by pritom malo mať neobmedzený prístup ku kvalitnej pastve a kvalitnému lúčnemu senu. Z jadrových krmív pre mladé žriebätá je najvhodnejší ovos. Rastúci organizmus má veľmi vysoké nároky na prísun kostitvorných minerálnych látok. Pre správny rast kostí je je treba dbať na dostatočný prísun kvalitných bielkovín, ktoré sú potrebné aj pre tvorbu kvalitného chrupavčieho základu kostí a minerálnych látok potrebných pre priebežnú osifikáciu chrupaviek. Najdôležitejšie kostitvorné mienerálne látky sú vápnik a fosfor, dobré je ale dbať aj na dostatočný prísun horčíka, ktorý má metabolický vzťah s vápnikom a jeho množstvo by malo byť vzhľadom k vápniku polovičné. Pre správny vývoj pohybového aparátu sú tiež veľmi dôležité minerálne látky meď a zinok. Z vitamínov je to v tomto období najmä vitamín E, A a D. Vitamín D je dôležitý pre metabolizmus a osifikáciu kostí a jeho prísun by mal byť zaistený dostatočne dlhým pobytom žriebäťa na slnku. Pokiaš je žriebä z akýchkoľvek príčin nútené ostávať dlhšiu dobu v stajni, je vhodné tento vitamín dodávať do kŕmnej davky umelo. Vitamín E je dôležitý predovšetkým pre správny vývoj svalstva žriebäťa a jeho množstvo by malo dosahovať 1000 IU denne. Spoločne s vitamínom E je vhodné podávať selén v dávke 1 mg denne.

Výživa odstávčat

Odstav znamená pre mladé žriebä (ale tiež pre kobylu) veľkú stresovú záťaž. Stres môže byť príčinou dočastnej chuti prijímať krmivo, zhoršenie kondície a vyššej náchylnosti k parazitným a vírusovým infekciám. V tomto období potrebuje žriebä okrem kvalitnej pastvy tiež kvalitné jadrové krmivo v dávke 2,5 – 3% jeho výživovej hmotnosti. Obdobie odstavu žriebätá väčšinou rýchlo preklenú a prípadné straty na hmotnosti sa upravia. V ďalšom období je nutné kŕmiť žriebä podľa jeho aktuálnej kondície. Nižšie skóre kondície stupňa 4-5 s viditeľnými rebrami je ešte akceptovateľné, prekrmovanie vedúce k príliš rýchlemu rastu ale môže mať za následok vážne zdravotné problémy. Prvoradá by mala byť kvalitná patva, jadrovú zložku by mal tvoriť ovos, prípadne šrotovaná kukurica. Skrmovanie veľkého množstva bielkovín výrazne zvyšuje riziko vývojových ochorení kostí, kĺbov a šliach. Naďalej je veľmi dôležitý príjem kostitvorných minerálnych látok, medi, zinku, vitamínu E a selénu. 200 kg vážiace odstávča potrebuje denne 26g vápniku, 16 g fosforu a adekvátne množstvo vitamínu A (prípadne beta-karoténu) a vitamínu D. Potreba vitamínu E je na úrovni 1000 – 1500 IU denne. Ak sa u rastúceho žriebäťa začnú objavovať kĺbne nálevky, je potrené zvýšiť množstvo vápniku v kŕmnej dávke na vyššiu úroveň. Rastúcim žriebätám sa nedoporučuje skrmovať čerstvú lucerku, ani lucerkové seno, práve kvôli vysokému obsahu bielkovín a oxalátov a nevyrovnanému pomeru minerálnych látok, ktoré môžu mať za následok abnormality rastu a ochorenia kĺbov.

Výživa ročkov

Dobre rastúci mladý kôň dosahuje medzi 12 – 15 mesiacom života okolo 90% konečnej výšky, 95% dĺžky kostí a zhruba 70% konečnej živej hmotnosti. Behom zimnej periódy kedy nie je možnosť pastvy vyžaduje žriebä 1,25 – 1,5 kg (12 – 14 %) bielkovinového koncentrátu na 100 kg jeho hmotnosti a dostatok kvalitného sena. Zabezpečený musí byť naďalej dostatočný príjem vápniku, fosforu, horčíku, stopových prvkov a vitamínu E. Kŕmna dávka musí byť individuálne regulovaná podľa kondície žriebäťa. Denný hmotnostný prírastok ročkov by sa mal pohybovať okolo 480 – 600 g. Žriebätám v zlej kondícii je možné okrem ovsa a šrotovanej kukurice pridávať až 1,5 kg spareného šrotovaného jačmeňa. Možné je tiež pridávanie polynenasýtených olejov v dávke okolo 100 ml. Olej, najlepšie slnečnicový je možné pridávať tiež v menších dávkach pre zvýšenie kvality a lesku srsti, vhodný je aj ako náhrada časti ovsa pri príliš temperamentných ročkoch. Základ kŕmnej dávky ročkov by mala opäť tvoriť kvalitná pastva spoločne s ovsom, príp. šrotovanou kukuricou. Kŕmna dávka by mala obsahovať zhruba 13% bielkovín a minimálne 32 g vápniku,   23 g fosforu a 48 g lyzínu. Zle kŕmiteľným žriebätám a žriebätám v zlej kondícii je tiež vhodné pridávať komplex vitamínov skupiny B.