Výživa žrebných a laktujúcich kobýl
2. 2. 2012
Výživa žrebných a laktujúcich kobýl
V priebehu reprodukčného cyklu sa kobyle výrazne menia živinové požiadavky. Priama potreba živín je riadená vekom plodu a fázou laktácie. Na výžive matky je závislý aj správny vývin plodu a neskôr aj narodeného žriebäťa.
I. tretina žrebnosti
V pvej tretine žrebnosti má plod ešte veľmi malé požiadavky na prísun živín a preto je celkom zbytočné, dokonca sa dá povedať, že až škodlivé kobylu prekrmovať nadmerným množstvom jadrového krmiva. Kŕmna dávka s vysokým obsahom bielkovín môže v tomto období spôsobiť radu závažných zdravotných problémov kobyly (prekyslenie organizmu, problémy pohybového aparátu a tiež zníženie obranyschopnosti organizmu) a ohroziť vývoj plodu. Veľkosť kŕmnej dávky by sa preto mala riadiť predovšetkým telesnou kondíciou matky a stupňom záťaže ktorému je vystavovaná. Orientačne, celkové množstvo krmiva v sušine by sa malo pohybovať v rozmedzí 1,5 – 2% hmotnosti kobyly. Najvhodnejšie krmivá pre túto kategóriu sú dobrá pastva a kvalitné seno. Prídavok minerálnych látok by mal byť vyvážený podľa kvality objemového krmiva. Ďalšie doplnky ako vitamíny a stopové prvky nie sú v prípade dostatočného množstva kvalitnej pastvy nutné.
II. tretina žrebnosti
V druhej tretine žrebnosti už dochádza k väčšiemu prírastku na váhe žriebäťa, a preto je potrebné zvýšiť kobyle prísun základných žívín a minerálnych látok. Do kŕmnej dávky preto zaraďujeme aj vhodné jadrové krmivo (pokiaľ sme ním doteraz nekŕmili). V tomto štádiu by mala celková hmotnosť sušiny kŕmnej dávky tvoriť asi 2 – 2,5% hmotnosti kobyly. Z minerálnych látok je nutné venovať pozornosť vápniku, fosforu, sodíku, horčíku, medi, zinku, mangánu a selénu. Najmä selén je nevyhnutný už vo vnútromaternicovom vývoji žriebäťa. Pretože prechádza placentou, môžeme obohatením kŕmnej dávky kobyly predísť jeho nedostatku u žriebaťa, ktorý sa u novorodených jedincov prejavuje svalovou slabosťou, ataxiou, obrnamy, uľahnutím a nechuťou, alebo nemožnosťou sať z vemena matky.
III. tretina žrebnosti
Od deviateho mesiaca žrebnosti kobyly vykazujú nárast nutričných požiadavkov. Charakteristická pre toto obdobie je zvýšená využiteľnosť živín z kŕmnej dávky a vyššia schopnosť ukladať živiny do plodu a do tkanív, ktoré neskôr využíva v prvej fázy laktácie na tvorbu mlieka. Zároveň ale v tomto období stúpa potreba stráviteľnej energie až o 12%. Zvyšovanie zastúpenia koncentrovaných krmív je preto v tomto období samozrejmosťou, ale na druhú stranu nadbytočný prísun živín vedie k prílišnému zvýšeniu telesnej hmotnosti matky a ukladaním tukových zásob, čo spôsobuje okrem iného poruchy kardiovaskulárneho a pohybového aparátu a pôrodné komplikácie. Podiel koncentrovaných krmív by mal v tomto období narastať priemerne o 10% za mesiac. Veľmi dôležité je v tomto období ešte dbať na kvalitu bielkovín, nevyhnutné je zastúpenie všetkých esenciálnych aminokyselín vo vyváženom pomere.
V poslednej tretine žrebnosti taktiež výrazne vzrastá potreba minerálnchy látok. Nevyhnutný je predovšetkým dostatočný a vyvážený prísun minerálnych látok podielajúcich sa na výžive a stavbe kostrovej sústavy, t. j. vápniku, fosforu a horčíku. Pokiaľ je výživa kobyly v tomto období v niektorom z týchto faktorov nedostatočná, dochádza k poškodzovaniu tkanív jej tela a nedostatočnejj výžive skeletu žriebäťa. Následkom deficitu kostitvorných minerálnych látok sa môže po ukončení laktácie objaviť odvápnenie a osteoporóza skeletu kobyly.
Potreba živín, minerálnych látok a vitamínov pre 600 kg vážiacu kobylu v ôsomom mesiaci žrebnosti. National Research Council
Potreba živín, minerálnych látok a vitamínov pre 600 kg vážiacu kobylu v ôsomom mesiaci žrebnosti. National Research Council
|
|
Doporučená denná dávka
|
|
Sušina
|
9,7 kg
|
|
Stráviteľná energia
|
19,4 Mcal
|
|
Hrubý proteín
|
776,0 g
|
|
Lyzín
|
27,2 g
|
|
Vápnik
|
24,0 g
|
|
Fosfor
|
16,8 g
|
|
Horčík
|
9,0 g
|
|
Draslík
|
30,0 g
|
|
Sodík
|
9,7 g
|
|
Síra
|
14,5 g
|
|
Železo
|
485,0 mg
|
|
Zinok
|
388,0 mg
|
|
Meď
|
97,0 mg
|
|
Mangán
|
388,0 mg
|
|
Jód
|
1,0 mg
|
|
Kobalt
|
1,0 mg
|
|
Selén
|
1,0 mg
|
|
Vitamín A
|
18000 IU
|
|
Vitamín D
|
5820 IU
|
|
Vitamín E
|
776 IU
|
Výživa kobýl v laktácii
S výnimkou dostihových koní v ťažkej práci majú laktujúce kobyly najvyššie nutričné a minerálne požiadavky zo všetkých kategórií koní. Kobyla podľa plemena príslušnosti vyprodukuje 15-25 l mlieka denne. Tento objem mliečnej produkcie predstavuje významnú sekréciu živín. Akonáhle začne kobyla produkovať mlieko, výrazne vzrastá jej energetická potreba, potreba kvalitného proteínu, vápniku, vitamínu A a ostatných minerálnych látok a vitamínov. Kojaca kobyla potrebuje denný príjem sušiny v kŕmnej dávke asi v množstve 3% svojej telesnej hmotnosti (t.j. 500 kg vážiaca kobyla potrebuje cca 15 kg sušiny krmiva denne). Kŕmna dávka musí byť bohatá predovšetkým na kvalitné bielkoviny, energetickú zložku a kostitvorné minerálne látky. Väčší podiel v kŕmnej dávke by mali zastupovať jadrové krmivá a to predovšetkým ovos a kukurica. Z objemových krmív je vhodné kvalitné seno, taktiež aj sušená vojteška, avšak objemové krmivo neposkytuje laktujúcej kobyle dostatočné množstvo energie a jeho príliš vysoký podiel neúmerne zaťažuje tráviaci trakt kobly.
Energetická hodnota kŕmnej dávky by mala byť takmer dvojnásobná ako v rannom štádiu žrebnosti a podiel bielkovín by mal vzrásť až približne o 70%. Nedostatočná výživa kobyly sa prejavuje najmä nižšou sekréciou mlieka, čo sa negatívne prejavuje na kondícii a výživovom stave žriebäťa. Telesná hmotnosť žriebäťa sajúceho od kobyly s nedostatočne hodnotnou kŕmnou dávkou môže byť až o 20% nižšia ako je optimálna. Behom laktácie taktiež výrazne vzrastá potreba kostných minerálov. Mliekom stáca kobyla značné množstvo vápniku – asi 20g denne, t.j. za celú dobu lakctácie asi 3600 g Ca (t.j. 8,8 kg uhličitanu vápenatého alebo 9,9 kg chloridu vápenatého). Pokiaľ nemá kobyla v priebehu laktácie dostatočný prísun týchto minerálov, predovšetkým vápniku, fosforu a horčíku, horzí, že po ukončení laktácie dôjde k odvápneniu kostí a osteoporóze kostry, ktoré majú za následok ťažké poruchy pohybového aparátu a celkového zdravotného stavu kobyly. Preto by malo byť samozrejmosťou tieto minerálne látky kobyle dodávať prostredníctvom doplnovej výživy. Pre využiteľnosť vápniku organizmom je ale veľmi dôležitá aj forma, v ktorej je podávaný. Najmenej vhodným zdrojom je uhličitan alebo fosforečnan vápenatý, naopak najviac rozpustný a teda aj najvyužiteľnejší zdor vápniku je chlorid vápenatý. Z ďalších minerálnych látok je v období laktácie dôležitým mikroprvkom selén a z vitamínov predovšetkým vitamín A. Veľkú pozornosť je treba ale venovať aj napájaniu kobyly. Spotreba vody sa u laktujúcej kobyly niekoľkonásobne zvyšuje, preto je nutné dbať, aby mala vždy dostatok čerstvej pitnej vody. Vysoké nutričné požiadavky pretrvávajú zhruba do prvej polovice laktácie (cca 90 dní), potom sa nároky na dotáciu živín začínajú pomaly znižovať a teda je vhodné aj zníženie kŕmnej dávky. Rovnako ako pri ostatných kategóriách je potrebné sa riadiť momentálnou telesnou kondíciou kobyly, podľa ktorej regulujeme kŕmnu dávku.
Potreba živín, minerálnych látok a vitamínov pre 600 kg vážiacu kobylu v druhom mesiaci laktácie.
National Research Council
|
|
Doporučená denná dávka
|
|
Sušina
|
12,9 kg
|
|
Straviteľná energia
|
33,7 Mcal
|
|
Hrubý proteín
|
1712,0 g
|
|
Lyzín
|
59,9 g
|
|
Vápnik
|
67,2 g
|
|
Fosfor
|
43,3 g
|
|
Horčík
|
13,0 g
|
|
Draslík
|
55,0 g
|
|
Sodík
|
12,9 g
|
|
Síra
|
19,4 g
|
|
Železo
|
647,0 mg
|
|
Zinok
|
518,0 mg
|
|
Meď
|
129,4 mg
|
|
Mangán
|
518,0 mg
|
|
Jód
|
1,3 mg
|
|
Kobalt
|
1,3 mg
|
|
Selén
|
1,3 mg
|
|
Vitamín A
|
36000 IU
|
|
Vitamín D
|
7767 IU
|
|
Vitamín E
|
1036 IU
|
