Najčastejšie choroby kopýt
2. 2. 2012
Najčastejšie choroby kopýt
Rozštep kopyta
Rozlišujeme dva pojmy: rozštep (zvislá prasklina) a rozsadlina (vodorovná prasklina). Praskliny sa môžu objaviť u koní bosých, ale aj u koní s podkovami. Prasklina, ktorá sa tiahne od nosného okraja kopyta ku korunke je menej nebezpečnejšia ako prasklina opačná. Rovnako problematickejšie sú praskliny na bočných stranách kopyta a na pätkách ako na prednej strane kopyta. Rozhodujúca je hĺbka, menej už dĺžka praskliny. Priečne praskliny sa vyskytujú menej. Môžu vzniknúť z rán na korunke, preto je ich treba veľmi dôkladne ošetriť.
Ak prasklina zasahuje až do kopytnej škáry, môžu tam preniknúť baktérie, ktoré spôsobia ťažko liečiteľný zápal. Kôň kríva, v najhoršom prípade sa mu môže kopyto vyzuť (plošné odlúčenie rohového puzdra od kopytnej škáry). Najviac ohrozené sú vysušené, zle ošetrované kopytá a kopytá s uvoľnenou kopytnou stenou.
Od miesta praskliny záleží, koľko bude trvať liečba (6 - 12 mesiacov). Celý čas je nutná asistencia kováča, prípadne veterinára.
Kováč môže pomôcť špeciálnymi podkovami, ktoré zabezpečia, aby rohovina v mieste prasknutia nedošľapovala na zem. Ďalej sú to rôzne kovové svorky, alebo dnes už "umelohmotné svorky", ktoré sa lepia a na kopyte vyzerajú ako leukoplast, prípadne iné metodické pomôcky, ktoré zabránia ďalšiemu praskaniu kopyta. Ak je prasklina veľmi široká, dá sa vyplniť kopytným tmelom.
Príznaky:
Prasklina sa tiahne od nosného okraja kopyta smerom ku korunke alebo ide priečne kopytom.
Hĺbka a šírka je rôzna.
Kôň kríva len vtedy, ak prasklina prenikla až na kopytnú škáru a infikovala sa.
Čo robiť:
Prasklina, ktorá vychádza z nosného okraja. Zastavenie je možné vyhĺbením kolmého rezu jej na hornom konci.
Prasklina, ktorá vychádza z korunky. Zastavíme zárezom na spodnom konci.
Priečna prasklina. Zastavíme zárezmi na oboch koncoch.
Zárez musí byť o niečo hlbší ako prasklina.
Čo najskôr volať kováča.
Ak kôň kríva, kopyto je teplé a bolestivé, ihneď voláme veterinára.
Skontrolujte očkovanie proti tetanu.
Hniloba strelky
Každý, kto sa pohybuje pravidelne okolo koní, sa už určite s týmto problémom stretol. Hniloba strelky patrí medzi najčastejšie ochorenia kopyta.
Hniloba postihuje predovšetkým strelku a jej stredné a bočné ryhy, ktoré po zasiahnutí touto chorobou zmäknú. Pri čistení kopyta vyberáme čiernu mazľavú hmotu, ktorá má charakteristický zápach. Postihnuté časti začnú pomaly degenerovať, mäknúť a praskať. Následkom podráždenia môže rohovina na niektorých miestach prerastať. Najprv je postihnutá len povrchová vrstva strelky. Ale ak nezačnete včas hnilobu liečiť, ochorenie sa môže rozšíriť aj do hlbších tkanív. Najkritickejším stavom je rozpad strelky a zúženie celého kopyta. Ak je hniloba len povrchová, kone ešte zvyčajne nekrívajú, ale už tento stav je treba začať liečiť.
Pôvodcom hniloby je pravdepodobne pôsobenie vonkajšieho okolia na rohovinu strelky, a to hlavne nečistôt, mechanického poškodenia a infekcie. Predpokladá sa, že toto ochorenie spôsobuje anaeróbna baktéria Clostridium sporogenes, ktorá spolu s baktériou Escherichia coli je schopná rohovinu rozbíjať.
Zväčša súvisí so zlou starostlivosťou o kopytá. Vyskytuje sa, ak kone stoja vo výbehu alebo v stajni, kde je na podlahe mokrý hnoj. Niekedy stačí, keď sa koňom pravidelne nečistia kopytá. Ide predovšetkým o hnoj v kopytách. Pokiaľ v nich je blato po vychádzke, je to pre kopyto zdravšie, samozrejme, ak z neho odstránime kamienky. Táto choroba sa však môže vyskytnúť aj u koňa, ktorý v hnoji nikdy nestál. V tomto prípade môže byť choroba vrodená alebo získaná, vďaka príliš hlbokej strelkovej ryhe, v ktorej sa udržiava vlhkosť a nečistoty. Hniloba môže vznikať aj vďaka podkovám s vložkou, ktorá prekrýva strelku. Vložka chráni kopytá pred otlačením na kamenistom teréne a tlmí nárazy kopýt o tvrdý povrch. Na druhej strane ale úplne znemožňuje vyčistiť kopyto. Medzi vložku a kopyto sa dostane čokoľvek, napríklad slama, prah, hnoj, blato a hlavne vlhkosť. Toto všetko tam zostáva 6 - 8 týždňov do ďalšieho prekutia. Takéto dlhodobé prostredie je ideálne pre baktérie, ktoré vznik hniloby spôsobujú.
Zväčša súvisí so zlou starostlivosťou o kopytá. Vyskytuje sa, ak kone stoja vo výbehu alebo v stajni, kde je na podlahe mokrý hnoj. Niekedy stačí, keď sa koňom pravidelne nečistia kopytá. Ide predovšetkým o hnoj v kopytách. Pokiaľ v nich je blato po vychádzke, je to pre kopyto zdravšie, samozrejme, ak z neho odstránime kamienky. Táto choroba sa však môže vyskytnúť aj u koňa, ktorý v hnoji nikdy nestál. V tomto prípade môže byť choroba vrodená alebo získaná, vďaka príliš hlbokej strelkovej ryhe, v ktorej sa udržiava vlhkosť a nečistoty. Hniloba môže vznikať aj vďaka podkovám s vložkou, ktorá prekrýva strelku. Vložka chráni kopytá pred otlačením na kamenistom teréne a tlmí nárazy kopýt o tvrdý povrch. Na druhej strane ale úplne znemožňuje vyčistiť kopyto. Medzi vložku a kopyto sa dostane čokoľvek, napríklad slama, prah, hnoj, blato a hlavne vlhkosť. Toto všetko tam zostáva 6 - 8 týždňov do ďalšieho prekutia. Takéto dlhodobé prostredie je ideálne pre baktérie, ktoré vznik hniloby spôsobujú.
Na rozvoj choroby vplývajú aj niektoré vnútorné faktory organizmu. Práve z tohto dôvodu sa hniloba u rôznych koní lieči rôzne náročne. Záleží aj od kvality rohoviny kopyta. Hniloba môže postihnúť každého koňa. Riziko sa ale veľmi zvyšuje tým, v akom prostredí kôň stojí a akú má starostlivosť o kopytá.
Základom je teda udržiavať kopytá v čistote a v suchu. Pred jazdením kopytá vždy poriadne skontrolujte, vyčistite ich nie len povrchovo, ale dajte si záležať najmä na ryhách okolo strelky. Slúži to aj ako prevencia pred hnilobou a zároveň si tak pred jazdením overíme, či je kopyto v poriadku (nie je niekde zaseknutý kamienok, klinec, otlak, prasklina a podobne). A nakoniec, dôležité sú aj správne korektúry a podkúvanie.
Pokiaľ máte podozrenie na hnilobu, kopyto riadne vyčistite. Odstráňte čo najviac mäkkej čiernej hmoty z postihnutých miest a kopyto riadne vysušte. Ideálne je zavolať kováča, ktorý opatrne odstráni zmenenú rohovinu. Dnes už existuje mnoho prípravkov, ktoré slúžia na vysušenie a dezinfekciu (decht, modrá skalica, formaldehyd). Ich účinok je síce rýchly a dobrý, ale na druhej strane tieto prípravky vysúšajú rohovinu tak, že ju môžu narušiť a tak ju spravia citlivejšou na ďalšie vplyvy, hlavne infekcie baktériami. Dokonca drevitý decht má nebezpečný rakovinotvorný účinok, ak sa dostane na kožu
alebo iné tkanivo. Aj formaldehyd má svoje negatíva. Neovplyvní síce priepustnosť rohoviny, ale spôsobuje množstvo drobných praskliniek v rohovine. Po 48 hodinách je schopný spôsobiť praskliny dlhé až centimeter. Reaguje s bielkovinami v kopyte a spôsobuje, že rohovina je síce tvrdšia, ale aj krehkejšia.
Zo starých používaných prostriedkov je asi bahno najideálnejšie. Priepustnosť kvalitnej rohoviny zmenilo len veľmi málo, nespôsobilo jej popraskanie, poškodilo však nekvalitnú rohovinu. V tomto prípade najviac trpia pätky. Kvalita rohoviny (štruktúra, priepustnosť, pružnosť) ovplyvňuje odolnosť voči infekciám. Suchá rozpraskaná rohovina bude omnoho náchylnejšia a preto aj najpoctivejšia liečba s nie príliš vhodnými prípravkami môže mať presne opačný účinok.
Zo starých používaných prostriedkov je asi bahno najideálnejšie. Priepustnosť kvalitnej rohoviny zmenilo len veľmi málo, nespôsobilo jej popraskanie, poškodilo však nekvalitnú rohovinu. V tomto prípade najviac trpia pätky. Kvalita rohoviny (štruktúra, priepustnosť, pružnosť) ovplyvňuje odolnosť voči infekciám. Suchá rozpraskaná rohovina bude omnoho náchylnejšia a preto aj najpoctivejšia liečba s nie príliš vhodnými prípravkami môže mať presne opačný účinok.
Dnes sa na liečbu hniloby odporúčajú tzv. krustiká. Patria sem prípravky s jódom (10% jód - éter), alebo Kubatol Pix, Lotagen konc., Aureomycina sprej. Vždy pred aplikáciou ktoréhokoľvek prípravku kopytá najprv dôkladne očistite. Tieto látky sú zväčša veľmi silné chemikálie, ktoré tkanivá dráždia, takže sa nesmú dostať na korunku alebo na kožu spenky. Ak hniloba za 2 - 3 dni neustúpi, zavolajte veterinára. Ak sú postihnuté hlbšie vrstvy a strelka zakrsne, dá sa použiť zámková podkova, ktorá ju na nejaký čas nahradí a podporí jej rast. Veterinár zároveň rozhodne o ďalšej liečbe. Konzultovať s veterinárom v tejto situácii veľmi dobré, pretože vôbec nemusí ísť o hnilobu strelky, ale o iné ochorenie.
Veľmi podobne sa môže javiť rakovina kopýt. Ak sa do niekoľkých dní nepodarí hnilobu vyliečiť, môže ísť práve o rakovinu. A v tomto prípade je prítomnosť veterinára ihneď veľmi nevyhnutná, pretože toto ochorenie je oveľa závažnejšie. Obe ochorenia zasahujú zo začiatku len oblasť strelky. Aj rakovina sa prejavuje zápachom, zväčša však býva silnejší ako pri hnilobe. Rozdiel je v tom, že pri rakovine nedochádza k rozpadu strelky a jej okolia, ale práve naopak, k jej nadmernému bujneniu. Zo strelky a bočných rýh začne vyrastať prstom podobná belavá hmota, ktorá je mäkká, po poranení silno krváca a je veľmi citlivá, takže kôň pri pohybe kríva. Ak sa rakovina ihneď nezačne liečiť, rýchlo sa rozrastá a zdeformuje celé kopyto. Príčiny rakoviny nepoznáme. Často síce dochádza k infekcií, ale nebolo dokázané, že by ju spôsobovali len baktérie. Podobne ako pri hnilobe, veľkú úlohu zohrávajú hygienické podmienky.
Liečba je úplne iná ako v prípade hniloby a je nevyhnutné, aby ju stanovil a tak isto aj vykonával veterinár. Práve preto je najdôležitejšie ihneď zistiť, akým ochorením kopyto trpí. Pri rakovine kopýt je nutné odstrániť abnormálne tkanivo, kvôli čomu je nutné koňa častokrát uspať, pretože môžu byť zmenené aj hlbšie uložené vrstvy strelky, ktoré sú citlivé a ich odstránenie je bolestivé. Po odstránení tkaniva sa na postihnuté miesta dávajú silné antibiotiká a jódové preparáty. Na kopyto sa dá tlakový obväz, aby bolo počas celej liečby udržiavané v suchu a čistote. Stály tlak na strelku zároveň zabraňuje jej nadmernému bujneniu. V niektorých prípadoch je vhodné aj injekčné podávanie antibiotík. Rakovina sa niekedy hojí veľmi zle a dokonca sa musí zmeniť spôsob liečby, aby bol účinný. V prípade postihnutia jedného kopyta, môžeme čakať zahojenie o niekoľko týždňov. Ak sú však naraz postihnuté viaceré kopytá súčasne, musí sa liečiť jedno za druhým a liečba sa môže natiahnuť až na 2 - 3 mesiace.
Starajte sa teda o to, aby kone stáli v čistom prostredí, pravidelne čistite boxy, aby v nich nebol hnoj, a teda vlhké miesta, rovnako sa starajte aj o výbehy, pastviny. Ďalej poctivo čistite a kontrolujte kopytá. Ak pri čistení zistíte niečo podozrivé, dokonca zápach, začnite kopyto sledovať. Ak je však už bolestivé, alebo sa olupuje, zavolajte ihneď veterinára. Ak nezačnete kopyto liečiť včas, strelka môže byť natoľko postihnutá, že nebude plniť svoju funkciu, liečba sa veľmi predĺži, a to znamená, že nemôžete s koňom pracovať.
Schvátenie kopýt
V tomto prípade absolútne nemôžeme vyčkávať alebo skúšať rôzne alternatívne liečenie. Je nutné okamžite volať veterinára. Kôň má silné bolesti! Schvátenie kopýt je veľmi bolestivý neinfekčný zápal kopytnej škáry. Vzniká následkom chýb v kŕmení, po kolikách a hnačkách, pri akútnom prepínaní na tvrdom povrchu, pri zadržaní lôžka po pôrode alebo po podaní niektorých liekov. Častejšie postihuje hrudné končatiny ako panvové, obvykle postihne obe hrudné alebo obe panvové. Ale ochorieť môžu aj všetky štyri alebo len jedno kopyto.
Čo sa deje? Tým, že sa zapáli opuch kopytnej škáry, uvoľnia sa jej lístky od lístkov rohoviny. Hmotnosťou koňa a ťahom šľachy hlbokého ohýbača môže dôjsť k zmene polohy kopytnej kosti. Kosť sa otočí alebo poklesne, môže dôjsť aj k prerazeniu rohového chodidla špičkou tejto kosti alebo k úplnému vyzutiu kopyta. Koňa môže zachrániť len intenzívna liečba, ktorá začne do niekoľkých hodín od začiatku schvátenia. Nestačí koňa liečiť len homeopatikami, určite nie v počiatočnej fáze.
Ak bolo príčinou schvátenia zlé kŕmenie, môže sa táto choroba vrátiť. Preto je dôležité pri týchto koňoch sledovať krmivo a obohacovať ho o vlákniny. Na ďalšiu liečbu slúžia špeciálne podkovy, ktoré sa vyberajú podľa konkrétneho prípadu. Preto je dôležitá spolupráca veterinára a kováča.
Schvátenie kopýt je veľmi kritické ochorenie. Aj pri okamžitej a správnej liečbe je prognóza neistá. Preto nezabúdajme, najdôležitejšia je prevencia.
Podobné príznaky nájdeme pri čiernom močení alebo zlomeninách. Schvátenie však nastupuje veľmi rýchlo.
Príznaky:
Opatrná strnulá chôdza. Kôň došľapuje na pätky, predné končatiny naťahuje pred seba, zadné pod stred tela.
Kôň nechce dvíhať končatiny, pretože prenášaním váhy pri chôdzi vzniká veľmi silná bolesť.
Kôň si líha.
Teplé kopytá, cievy nad spenkovým kĺbom sú výrazne naplnené a pulzujú.
Kôň sa od bolesti potí, chveje, má zvýšenú frekvenciu tepu a niekedy sa vyskytnú aj príznaky koliky.
Čo robiť:
Kým čakáte na veterinára nesmiete s koňom pokiaľ je to možné hýbať.
Ak si ľahne nenúťte ho vstať. Kôň odľahčí kopytné kosti a tým sa znižuje riziko zmeny ich polohy.
V boxe treba zabezpečiť mäkký povrch. Najlepšie piesok alebo piliny.
Na kopyto priložíme obväz, ktorý často namáčame do studenej vody. Aspoň trochu takto tlmíme bolesť.
Ideálne by bolo koňa zaviesť do bahnitého potoka alebo inej prírodnej vodnej nádrže.