Felicita

 

Zloženie
Kopyto je komplexom mäkkých tkanív, väzov, šliach, kostí a ciev. Tento komplex obaľuje rohovinové kopytné púzdro. Je to špeciálny kožný derivát. Tvrdosť rohoviny spôsobuje vláknitý proteín keratín, ktorý sa nachádza aj v nechtoch ľudí. Keratín obsahuje bunky, ktoré sa postupne menia, stláčajú sa, strácajú bunkové jadro a ďalšie organely, až z nich zostávajú ploché bunky, v ktorých je keratín uložený v matrixe z bielkovín (obsahujú aminokyseliny a pod). Tvrdosť kopyta záleží na pomere keratín: matrix.

Na kopytnom puzdre rozlišujeme obrubu (úzky prúžok medzi korunkou a kožou), korunku, rohovú stenu, rohové pätky, rohové chodidlo a rohovú strelku. Rohové puzdro vyrastá z kopytnej škáry (kopytné lôžko), čo je husté, pružné spojivové tkanivo, ktoré obsahuje množstvo ciev a nervov, preto krváca a je citlivé.

Rohovina kopytnej steny obsahuje približne 25% vody.

 

Rohová kopytná stena sa skladá z troch vrstiev:

 

·         Glazúra, ktorá je tenká a vyrastá zo škáry obruby. Pokrýva pätku a rôzne veľkú časť steny kopyta. Ak je kopyto vlhké, vďaka glazúre, má nádych do biela. Jej úlohou je chrániť kopytnú stenu pred stratou vlhkosti. Zvyčajne nezasahuje až dole, pretože si ju kone obrúsia pohybom v piesku alebo hline.

 

·         Ochranná vrstva, ktorá je najsilnejšou a najpevnejšou časťou rohovej steny. Táto časť nie je prekrvená a nenachádzajú sa v nej ani nervy, preto nie je citlivá, a tak zaisťuje bezbolestný kontakt kopyta so zemou. Kôň najviac zaťažuje prednú časť kopytnej steny a preto je najpevnejšia. Bunky, ktoré obsahujú keratín tu tvoria dlhé rúrky. Medzi nimi sa nachádza medzirúrková rohovina. Rúrky svojim tvarom a usporiadaním umožňujú meniť pri zaťažení tvar kopyta a po odľahčení sa vracajú do pôvodného stavu. Vďaka nim môže kopyto nasávať vlhkosť z okolitého prostredia. Táto vrstva vyrastá z korunkovej škáry.

 

·         Spojovacia vrstva, ktorá sa skladá z drobných rohových lamiel (lístkov), (delia na ďalšie drobnejšie lamely). Lamely vonkajšej vrstvy sú tvrdé a sú pevne včlenené medzi mäkké a krvou zásobované lamely stenovej škáry a sú pevne spojené s kopytnou kosťou, takže vnútorné štruktúry kopyta sú akoby zavesené do kopytnej steny. Stenová škára je pokračovaním korunkovej škáry a plynulo prechádza do škáry chodidlovej. Kopytná stena má úlohu pri nesení hmotnosti tela koňa, a to aj práve vďaka spomínanému "zaveseniu". Hmotnosť koňa prechádza cez chrbticu, kosti končatín až do kopytnej kosti (tretí článok prstu). Tá je pevne spojená s lamelami s kopytným puzdrom, takže hmotnosť koňa sa tak rozloží do celej kopytnej steny. Hmotnosť tela sa taktiež od vnútra kopyta odpruží späť hore v okamihu, keď sa kôň pri došľapovaní dotkne kopytom zeme.

 

Rohovinu rohového kopytného chodidla taktiež tvoria rúrky. Odrastajú z chodidlovej škáry a rastú smerom k chodidlovému povrchu, kde sa tlakom o zem ohýbajú. Toto spôsobuje prirodzené odlupovanie chodidlovej rohoviny a limituje hrúbku chodidla. Kôň bežne  nenašľapuje na celé chodidlo, ale len na úzky pás pozdĺž bielej čiary. Tento pás spolu s bielou čiarou a chodidlovým okrajom kopytnej steny tvoria nosný okraj kopyte. Biela čiara je miesto, kde susedia lamely kopytnej steny s rúrkami kopytného puzdra.

Strelka má tvar trojuholníka. Vyrastá od pätiek a zasahuje až do stredu chodidla. Aj ju tvorí rúrková a medzirúrková rohovina. Jej úlohou je absorbovať nárazy kopyta o zem. Je menej keratizovaná ako kopytná stena a chodidlo a obsahuje viac vody (až 50%), čo spôsobuje, že je mäkšia a pružnejšia ako zvyšok kopyta.

Čo z toho vyplýva? Kopytná stena musí byť dostatočne silná, aby mohla niesť hmotnosť tela koňa bez nadmerného opotrebovania sa. Musí dobre rásť a byť pružná a nesmie ľahko vysychať. Kvalitnejšia je pigmentovaná rohovina kopytnej steny, pretože menej vysychá, menej sa štiepi a nepodlieha

poškodeniam tak ľahko ako biela rohovina. Chodidlo musí byť tak silné, aby sa nadmerne neopotrebovávalo. Má sa prirodzene odlupovať. Pre pätky je dôležité, aby boli dobre vyvinuté a pre strelku, aby bola silná a veľká a zároveň rozdeľovala kopyto na dve rovnaké časti.

 

Rast a kvalita rastu sa mení pôsobením mnohých faktorov. Kopytná stena rastie rýchlosťou 6 - 10 mm za mesiac. Kým dorastie celá kopytná stena trvá to 9 - 12 mesiacov. Bočné steny odrastú asi za 6 - 8 mesiacov a pätky za 4 - 5 mesiacov. Preto je na pätkách vždy novšia rohovina, ako v dolnej časti prednej steny kopyta. Je tiež mäkšia a pružnejšia, pretože obsahuje viac vody. Rohovina chodidla odrastie približne za dva mesiace.

Mladým koňom rastú kopyta rýchlejšie ako koňom dospelým. Kopýtko žriebäťa pred odstavením rastie rýchlosťou až 15 mm za mesiac, v prípade ročka 12 mm za mesiac.

 

 

·         Ročné obdobie. V zime rastie kopyto najpomalšie, na jar sa rast zrýchľuje.

 

·         Vlhkosť prostredia. Extrémne suché podmienky rast spomaľujú.

 

·         Genetika. Niektoré plemená sú známe kvalitou a tvrdosťou kopýt (arab, niektoré plemená poníkov )iné zasa menej kvalitnými kopytami (hlavne plnokrvníci). V rámci jedného plemena sa vyskytujú rôzni jedinci s rôzne kvalitnými kopytami. Svoju úlohu zohráva aj prostredie, v ktorom žijú.

 

·         Choroby a horúčka. Spomaľujú a deformujú rast kopytnej rohoviny. O niekoľko mesiacov je možné na kopytách vidieť prstence.

 

·         Poranenie korunky. Ak dôjde k poškodeniu zárodočného tkaniva, rohovina, ktorá z tohto miesta odrastá môže byť tiež poškodená a môže rásť pomalšie.

 

·         Pohyb. Pri pohybe pružné kopytné puzdro rôzne mení tvar (kopytný mechanizmus) a podporuje tak aj dobré prekrvovanie a teda aj výživu kopytnej škáry. Výsledkom je lepší a rýchlejší rast kopytnej rohoviny.

 

·         Preťažovanie končatiny. V prípade krívania kôň odľahčuje postihnutú nohu a preťažuje inú končatinu, na ktorej sa môže spomaliť rast rohoviny, čím môže dôjsť k deformácií rohového puzdra.

 

·         Záťaž. Keď začne kôň trénovať, jeho metabolizmus sa zvyšuje a s ním sa urýchľuje aj rast kopýt.

 

·         Výživa. Je to jeden z najdôležitejších faktorov. Koňom treba dodávať určité látky, aby rast kopýt bol kvalitný a dostatočný. Ak určité zložky výživy chýbajú, ich rohovina bude rásť pomalšie a nebude taká kvalitná. Nie je však dokázané, že preventívne podávanie prípravkov na zlepšenie kvality kopýt skutočne účinkuje a naopak, nadmerné podávanie určitých látok môže skôr uškodiť.