Felicita

Celkovo zlá výživa, čiže nedostatok všetkých živín, spomaľuje rast kopýt. Toto obmedzenie však nemá dosah na silu a pružnosť rohoviny. Kone, ktoré nemajú dostatok bielkovín, majú pomalší rast rohoviny kopýt, ktorá je navyše menej kvalitná, je náchylnejšia na praskanie a štiepenie. Nedostatkom bielkovín zväčša trpia rastúce kone a kojace kobyly. Bežná kŕmna dávka ostatných koní obsahuje dostatok bielkovín.

 

Pre rast kopytnej rohoviny je nevyhnutný vápnik. Okrem toho je dôležitý pre formovanie kostí, svalov, zubov, vôbec každého tkaniva. V prípade kopyta sa podieľa na tom, že jedna bunka priľne k druhej, takže ovplyvňuje pevnosť spojov medzi keratinizovanými bunkami. Kone, ktoré majú dostatok fosforu a menej vápnika (veľa jadra a málo sena) môžu trpieť nedostatkom vápnika, čo sa však prejaví mnohými problémami, nielen nekvalitnou rohovinou kopýt.

 

Ďalším vitamínom, ktorý poznáme aj pod pojmom biotín je vitamín H. Vytvára sa v črevách koní v množstve, ktoré pokryje ich základné požiadavky. Niektorým koňom s problémami kopýt pomohlo pridanie biotínu do kŕmnej dávky. Optimálna dávka tohto vitamínu zatiaľ nie je presne určená, uvádza sa, že kôň je schopný spracovať 15 - 20 mg aktívneho biotínu denne. Vedľajšie účinky podávania tejto látky sa zatiaľ nezistili, preto je obľúbený ako prevencia. Ani mechanizmus pôsobenia biotínu zatiaľ nie je známy, preto neviem, prečo niektorým koňom pomôže a niektorým nie. Zväčša pomáha koňom, ktoré majú tenkú, krehkú rohovinu kopytných stien a citlivé tenké chodidlá (kone, ktorým ľahko odpadávajú podkovy, vylamuje sa kopytná stena). Kým sa však dostavia výsledky, trvá to niekoľko mesiacov, pri každom koni je to individuálne.

 

Pre rast rohoviny sú dôležité aj niektoré aminokyseliny (methionin, cystin a cystein). Obsahujú síru, základný prvok pre tvorbu kreatínu. Methionin kôň nedokáže sám vyrobiť, preto ho musíme dodávať v potrave. Malé množstvo je obsiahnuté v keratíne, inak sa mení v tele na cystein, ktorého stabilná forma sa nazýva cystin a je dôležitou súčasťou keratínu. Prídavok týchto aminokyselín sám o sebe kvalitu ani množstvo rohoviny neovplyvní, ale môžeme ho pridávať spolu s biotínom. Aj napriek tomu, že je síra súčasťou týchto aminokyselín, jej predávkovanie môže obmedziť tvorbu kolagénu.

 

Zinok sa zúčastňuje pri hojení akéhokoľvek poškodenia v tele, pretože zinok pravdepodobne podporuje využitie aminokyselín a síry. Koňom, ktoré majú nedostatok zinku, sa spomaľuje rast a delenie buniek. Vstrebávanie zinku ovplyvňuje meď, tieto dva prvky teda musia byť v tele v správnom pomere - zinok:meď 3 - 5:1. Najlepšie vstrebávanie má zinok chelátovaný (viazaný na molekulu bielkoviny). Rovnako ako v prípade aminokyselín, samotné

pridávanie zinku do krmiva rast kopýt neovplyvní. Ak sa bude pridávať kombinácia medi, zinku, biotínu a aminokyselín, môžeme očakávať pozitívny efekt.

 

Neoddeliteľnou súčasťou kopytnej rohoviny je voda. Jej obsah ovplyvňuje kvalitu. Do rohových buniek sa dostáva z krvi a lymfy, ktorých dostatok je v kopytnej škáre. Rohovina kopyta dokáže čerpať vodu aj z prostredia okolo. Samozrejme, neustále vodu do prostredia okolo seba aj vydáva, a to hlavne odparovaním. Je to živé tkanivo a tak má schopnosť si svoju vlhkosť regulovať a udržiavať potrebnú rovnováhu. Spolupracujú na tom aj tuky, ktoré sa nachádzajú v bunkách. Vonkajšie prostredie môže svojim pôsobením vlhkosť rohoviny výrazne ovplyvniť, čo je bežné aj u zdravých koní v priebehu roka.

 

Suchšie kopytá sú tvrdšie a menej pružné, pričom pružnosť je dôležitá vlastnosť pre pohybe na tvrdom a suchom povrchu. V suchom letnom počasí sú také kopytá omnoho odolnejšie proti opotrebovávaniu ako vlhké kopytá. Presušené kopytá sa však stávajú krehkými a ľahko sa lámu a štiepia. Vlhkejšie kopytá sú mäkšie a pružnejšie, čo je výhodou pri pohybe na mäkkom a vlhkom povrchu. Príliš vlhké kopytá sú ale veľmi náchylné na otlaky, poranenia, môžu sa lámať a sú ideálne pre rôzne baktérie.

 

Na udržanie kopýt používame rôzne kopytné prípravky na kopytá, ktoré sa na kopyto jednoducho natierajú. Všetci sa snažíme udržiavať kopytá v optimálnej vlhkosti. Nič však netreba preháňať. Ideálne je nechať kopytá pracovať po svojom, len ich sledovať, aby sme mohli v prípade nežiaducich poškodení, prílišnej suchosti alebo naopak vlhkosti zasiahnuť.

Základné kopytné masti pracujú na báze olejov, alebo lanolinu, alebo vysušujúcich látok (často obsahujú acetón). Princíp mazania by mal fungovať tak, že tuk zadrží vlhkosť vo vnútri kopyta a nedôjde k jeho nadmernému vysušovaniu.

 

Podľa výskumov je vonkajšia vrstva kvalitnej kopytnej steny pre vodu takmer nepriepustná. Priepustnejšia je vnútorná vrstva, ktorá nie je vystavená vonkajšiemu prostrediu. Mierne priepustná je rohovina chodidla a strelky. V prípade nekvalitných kopýt je to inak. Pri pokusoch bola rohovina kopytnej steny priepustná oveľa viac. Na priepustnosť nemá podľa pokusov vplyv ani teplo (37° C), ani chlad (4° C) ani pôsobenie vody, dokonca ani pôsobenia moču. Pôsobenie trusu a kombinácie trus-moč ovplyvnilo povrchové vrstvy kvalitnej rohoviny a úplne poškodilo rohovinu nekvalitnú. Kôň s kvalitnou rohovinou nemá problém z pôsobenia obvyklého prostredia. Jeho kopytá si správnu vlhkosť udržia. Tu nie je dôvod uvažovať o mastiach kopytá. Ak má však kôň  nekvalitnú rohovinu, treba  ju sledovať a prípadne jej pomôcť, ale tou správnou masťou (mazanie, vysušovanie).

 

Špecifický účinok má formalín. Rohovina jeho pôsobením stráca pružnosť, má tendenciu praskať, zvyšuje sa jej priepustnosť pre vodu, ale aj náchylnosť k infekciám. Podobné účinky majú aj látky na báze dechtu, ktorý narúša prirodzené tuky vo vnútri buniek rohoviny a tie následne nemôžu chrániť kopyto pred odparovaním vody, ako aj pred nadmerným zvlhčením. Ak teda budeme v mokrom počasí mazať kopytá dechtovými prípravkami, pretože by sme ich chceli vysušiť, vyrobíme si naopak kopytá ešte vlhšie, mäkšie a slabšie. V prípade udržiavania vlhkosti v kopyte sú najvhodnejšie masti na báze olejov a minerálnych olejov. Štúdie ale dokázali, že napríklad prípravky, ktoré sľubovali zlepšenie kvality rohoviny, ak to vôbec nepôsobili. Kvalitu rohoviny, ktorá je často daná geneticky, vôbec neovplyvnili. Preto je dôležité zvážiť, či popis, ako má masť účinkovať, je reálny.

 

Ak aj naďalej chcete mazať koňom mazať kopytá, nezabudnite, že mazaním presušených kopýt naopak uzatvoríte rohovinu pred vniknutím vlhkosti z prostredia dnu, takže suchosť podporíte. Kopytná stena je najpevnejšia pri vlhkosti asi 70 - 75%. Dôležitejšie ako mazanie je udržiavanie dobrej hydratácie kopýt v závislosti na konkrétnych pôdnych podmienkach (vlhké kopytá nie sú ideálnym riešením pri pohybe koňa na suchom a tvrdom povrchu).

Kone, ktoré žijú divoko s neobmedzenými možnosťami pohybu, sa o svoje kopytá dokážu postarať. Každodenné putovanie za potravou a vodou neustále kopytá obrusuje. Kopytá veľmi ovplyvňuje aj dané ročné obdobie. Ak niektoré z divokých koní nemá kvalitné kopytá,začne zaostávať,a stáva sa ľahkou korisťou predátorov.

 

S domestifikáciou však prišli zmeny. Priestor sa zmenšil, s nasadnutím jazdca sa zvýšila hmotnosť, zmenil sa spôsob ich pohybu, terén, po ktorom chodia a trochu aj spôsob, akým chodia (niektoré tréningové cviky). Ďalším silným vplyvom je aj šľachtenie a neprirodzený výber koní.

 

Preto je nutné kopytá upravovať a chrániť. Dôležitý je pomer kopyta k veľkosti a hmotnosti koňa. Toto sa dnes totiž veľmi podceňuje, veľa koní chodí s príliš malými kopýtkami, čo je pre ne veľká záťaž. Veľkosť kopyta sa síce dedí, ale je ovplyvnená aj výživou a správnou starostlivosťou.