Choď na obsah Choď na menu
 


HIPOLOGICKÝ SLOVNÍK

2. 2. 2012

 

HIPOLOGICKÝ SLOVNÍK

A
airs - nadzemné cviky španielskej vysokej školy. Figúry: leváda (východzia), pesáda, courbetta, croupada, balottada a capriola.
akcia - spôsob predvádzania končatín pri pohybe z hľadiska výšky chodu a jeho priestornosti. Je podmienená anatomickou stavbou končatín; je vysoká alebo nízka - plochá s určitými prechodnými typmi. Rôzne plemená a druhy koní majú svoju zvláštnu akciu: vysokú (kočiarový kôň), nízku (dostihový kôň).
alkaloidy - fyziologicky výrazne účinné, väčšinou jedovaté dusíkaté látky rastlinného pôvodu
anglický nánosník - nejjednoduchší typ nánosníka.
anglický plnokrvník - kôň, ktorého predkovia sú registrovaní v General Stud Book, vydaná v r. 1791. Boli do nej zapísaní všetky významné kone podielajúce sa na vzniku anglického plnokrvníka od r. 1680. Plemeno nejrýchlejších teplokrvných koní, vyšľachtených v Anglicku, využívaných na dostihy.
anglický polokrvník - teplokrvný kôň, ktrého jeden z rodičov je anglický plnokrvník, alebo má v rodokmeni anglických plnokrvných predkov. Podľa podielu plnokrvníkov v rodokmeni sa hovorí, že polokrvník je „vysoko v krvi“ alebo „nízko v krvi“.
anglický skok - prekážka v steeplechase, sklonená bariéra, príkop, živý plot, zvýšený odoskok
anglománia - uprednostňovanie anglického plnokrvníka v chove.
arabský čistokrvný kôň - arabský kôň bez prímesi inej krvi.
arabský plnokrvník - čistokrvné plemeno teplokrvných koní vyšľachtených v Arábii.
arabský polokrvník - teplokrvný kôň, ktorého jeden z rodičov je arabský plnokrvník, alebo ktorý má vo svojom rodokmeni arabských predkov.
autochtónne (pôvodné) plemeno - plemeno, ktoré si zachovalo pôvodné charakterické vlastnosti. Jeho chov máva v danej oblasti históru.
 
B
ballotada - stotožňuje sa s croupadou, ale s tým rozdielom, že kôň pri pritiahnutí zadných nôh otočí kopytá tak, že sú zozadu vidieť podkovy. Chrbát koňa sa blíži horizontále. Výkon je prípravou pre najťažší cvik: capriolu.
bandáž - pružný obväz, ktorým sa sťahujú holene jezdeckých a dostihových koní, majú ochrániť šľachy pred poranením.
bariéra - jednoduchá prekážka, používaná pri výcviku koní alebo v skokových súťažiach.
bedrá - časť chrbtice medzi posledným hrudným stavcom a krížovou kosťou. Majú byť kratšie až stredné, dostatočne široké, silné, mierne klenuté, esovite prechádzať k panve. Nežiaducé sú bedrá dlhé, úzke.
beluš - typ farby s veľkou variabilitou. Čisto biely kôň môže byť albín s červenými očami ( veľmi vzácny), leucin s modrými očami ( taktiež veľmi vzácny ) alebo kôň s kožou, kopytami a očami normálne pigmentovanými, preto sa niekedy označuje ako vybeľujúci ( v angličtine ). Takýto beluši sú buď vybeľujúci alebo nevybeľujúci. Vybeľujúci sa rodia tmaví a behom dospievania blednú, nevybeľujúci majú obyčajne srsť zmiešanú, biele a farebné chlpy premiešané po celom tele alebo v určitých vzoroch. Podľa toho sa označujú buď podľa farby ( červení, ryšaví, šedí beluši ), alebo vzoru ( mušiak, grošák apod. ).
bič - súčasť vybavenia vozataja, kočiša, alebo lonžéra. Slúži k ovládaniu koní.
bičík - súčasť vybavenia jazdca, slúžiaca k ovládaniu koňa.
biela čiara ( linea alba ) - je asi 0.5 cm široký pruh kopírujúci tvar kopyta medzi rohovým chodidlom a chodidlovým okrajom. Biela čiara je nepigmentovaná rohovina.
blajdeka - dečka s vačkami, do ktorých sa vkladajú olovené doštičky, aby dostihový kôň mal v sedle predpísanú hmotnosť. Umiesťuje sa pod sedlo a je súčasťou mŕtvej váhy.
blister – hrejivá masť vhodná k liečbe zapálených kĺbov, šliach, šlachového púzdra alebo okostice.
bookmaker -  príjemca stávok na pevné kurzy, ktoré si sám stanoví podľa pravdepodobnosti víťazstva alebo umiestnenia koňa.
buk – prijíma stávky na dostihoch bez licencie, nezákonne.
 
C
caplovánie – neprirodzený spôsob chodu nedočkavého koňa (prechod medzi krokom a klusom)
cígle - oťaže
capriola – najťažší cvik vysokej školy, pôvodne bola bojovým cvikom. Kôň sa pri nej energicky vymrští mohutným odrazom šikmo hore a pred dosiahnutím vodorovnej polohy prudko vytrčí obidve zadné končatiny smerom dozadu. Je to obdoba skoku kôz, tak vznikol tento názov (capra – koza). Pre koňa je tento cvik náročný striedaním vysokého stupňa zobrania so značným zovretím v hleznách a následným rýchlym uvoľnením. Pre túto náročnosť predvádzajú capriolu iba najtalentovanejšie kone.
croupada – ďalšia z figúr vysokej školy. Kôň sa odrazí z levády a prevedie skok šikmo hore, pričom stiahne zadné nohy pod seba. Jeho telo je pritom takmer vodorovné.
courbetta – ďalšia z najťažších cvikov vysokej školy. Ide o opakované croupady smerom dopredu, bez dotyku zeme prednými končatinami. Skok má tri fázy – prechod z piaffy do levády, odskok z levády a doskok opäť do levády. Špičkové kone môžu tieto cviky opakovať aj niekoľkokrát za sebou.
crack - výraz pre vynikajúceho športového koňa
cross-country – jazda na koni krajinou
croupada – nadzemný cvik španielskej školy. Kôň sa pri nej odrazí z levády šikmo hore a stiahne zadné nohy pod seba.
cval - galop. Trojdobý chod koňa, ktorý sa skladá z rady po sebe nasledujúcich cvalových skokov, medzi ktorými sa na chvíľku kôň ocitá vo voľnom vznose (má všetky 4 nohy nad zemou). Rozoznávame cval zobraný, pracovný, stredný a predĺžený.
 
Č
čabraka - okrasná, často bohato zdobená dečka, používaná na koňa, alebo pod sedlo.
čelenka – časť uzdičky obopínajúca čelo koňa.
čisté nohy - nohy, na ktorých nie sú žne, napr. u suffolka alebo clevelandského hnedáka
čistokrvný kôň – zástupca určitého plemena bez akýchkoľvek cudzích vplyvov, napr. čistokrvný arab, shetland a pod.. Väčšina koní nie je čistokrvná, pretože pri vytváraní plemien sa uplatňujú kone aj iných pôvodov.
 
D
degenerácia – zoslabnutie alebo strata jednej, alebo viacerých životne dôležitých funkcií alebo životaschopnosti.
dedičnosť - vlastnosti organizmu zaisťujúce nepretržité prepojenie jednotlivými generáciami, ktoré podmieňujú vývoj jedinca v stanovených podmienkach prostredia. Jav pri ktorom sa rodičia a potomstvo chovajú rovnakým spôsobom v podobných podmienkach. Podobné plodí podobné. Je ale nutné brať do úvahy vývojové hľadiská, dynamické a životné podmienky.
dedivosť – dôležitý genetický ukazovateľ chovu, označovaný symbolom h2 (heriabilita). Vyjadruje podiel z celkovej fenotypovej premenlivosti podmienenej dedičnosťou. Výkonnostné vlastnosti koní majú nižšiu až strednú dedivosť, mechanika pohybu má dedivosť vyššiu. Odhady dedivosti sú ale veľmi závislé na charaktery dát hodnotiacich jednotlivé vlastnosti
derby – mezinárodný názov najvýznamnejšieho klasického dostihu, spravidla na 2400 m. Chovateľská skúška pre trojročných žrebcov a kobyly anglického plnokrvníka, pri ktorej všetky štartujúce kone nesú v sedle rovnakú hmotnosť. Kobyly majú úľavu 1,5 Kg.
diagnostika – náuka o poznávaní chorôb
dištancia dostihu – vzdialenosť na akú sa dostih beží.
dištancia pred cieľom – označenie vzdialenosti 200 m pred cieľom, od tohoto bodu sa najprísnejšie posudzujú priestupky.
dištancovať jazdca – odobrať mu jazdeckú licenciu.
dištančná jazda – jazda pod sedlom alebo v záprahu na väčšiu vzdialenosť. Kôň pri nej preukazuje svoje výkonnostné dispozície.
dostih mŕtvy – súčasné víťazstvo dvoch alebo viacerých koní.
dotácie – peňažná odmena vyplácaná majiteľom víťazných a umiestnených koní.
dostihový dres – oblečenie dostihového jazdca, pozostávajúce z bielych nohavíc, farebnej bundy a čiapky.
dostihový kôň – kôň chovaný výhradne na dostihy, pôvodom väčšinou plnokrvník, alebo klusák
drezúra - jazdecká disciplína, pri ktorej kôň predvádza súbor špeciálnch cvikov predpísaným spôsobom.
dvojitá uzda – uzda s dvoma zubadlami, používaná v príprave dobre vycvičených koní, napr. pri drezúre.
 
E
ekipa - skupina jazdcov s koňmi (stajňa, krajina), ktorí sa spoločne zúčastňujú športových súťaží.
elektrokardiografia - EKG, zaznamenávanie elektropotenciálov vznikajpcich srdečnou činnosťou.
etológia – veda zaoberajúca sa štúdiou životných prejavov a chovaním živočíchov.
ex aequo - výraz pre nerozhodný stav v súťaži.
exteriér – zovňajšok koňa posudzovaný na základe telesných tvarov a ich celkovej súmernosti. 
F
falošné rebrá – päť párov zadných rebier, ktoré nie sú pevne napojené na hrudnú kosť.
FEI - skratka Féderation equestre Internationale - mezinárodná jezdecká federácia, vedúca inštitúcia svetového jazdeckého športu.
fenotyp – výsledok spolupôsobenia dedičného základu a prostredia. Za určitých podmienok merateľná funkcia genotypu. 
festle - sponka
klasické cviky - pozemné cviky vysokej školy, ktoré se stali súčasťou drezúrnych súťaží – napr. pasáž a piafa
flegmatickosť - nízka vzrušivosť
flemovanie – pri flemovaní kôň zdvíha a obracia na ruby horný pysk. Reaguje tak na nezvyklú chuť či pach.
flíger – kôň ktorý podáva najlepšie výkony na krátkych vzdialenostiach ( 1000 až 1400 m ).
francúzský postoj - nepravideľný postoj predných končatín. Jedna noha je zo sponkového kĺbu rozovretá.
francúzský skok - prekážka v steeplechase. Dva živé ploty, medzi nimi je suchá priekopa.
fullpace - maximálna rychlosť koní v dostihu, prípadne tréningu
 
G
galop - cval
gaštany - malé, zrohovatelé kožné výrastky na vnútornej strane nôh koňa. Prepokladá sa, že gaštan je pozostatkom piateho prsta koňa.
generálny handicap – poradie v ktorom sú kone zaradené podľa kvality. Tá je vyjadrená hmotnosťou, ktorú by ten ktorý kôň mal niesť oproti súperom, aby všetci mali rovnakú šancu vyhrať. Handicap sa mení po každom dostihu podľa výkonu každého jednotlivca. Každý rok je potom definitívne uzavretý na konci sezóny.
genotyp - súhrnné dedičné založenie jedinca. Súbor génov v bunke. V širšom význame sa hovorí o genotype jedinca, v užšom o genotype vybratej vlastnosti. Genotyp sa môže prejaviť v určitom prostredí merateľnou formou, a to fenotypom.
gig – ľahký dvojkolesový kočiar pre jedného koňa.
 
H
hack - uznaný typ ľahkého jazdeckého koňa.
hadia priekopa - prekážka v steeplechase. Odskok je položený vyššie než doskok, mezi nimi je vodná priekopa.
hakamore – bezzubadlová uzda pôsobiaca prostredníctvom páky na nos koňa. Dáva sa väčšinou koňom, ktoré odmietajú zubadlo, najmä pri skokoch
halali - medzinárodný výraz pre zakončenie honebnej jazdy
halfra - ohlávka
háčik na kopytá – šparák, pomôcka, krorou odstraňujeme nečistoty z kopyta.
házlerin - nákrčník
heat - medzinárodný výraz pre  klusácke dostihy, ktoré sa bežia dvakrát, alebo trikrát a víťazí pri nich kôň, ktorý dosiahne celkovo najlepší čas.
hecpajč - dostihový jazdecký bičík
heka - prekážka v podobe živého plotu
hierarchia - presné poradie podľa sociálneho postavenia v stáde.
hipiatria - liečenie koní
Hipologické múzeum – múzeum, v ktorom sú umiestnené vzácne umelecké originály a odborné zbierky s hipickou tématikou.
hipológia - náuka o koňoch
hipomanes - ploché želatínové útvary vypudzované kobylami po pôrode, zbytky histiotrofnej výživy (spôsob vyživovania do vytvorenia placenty), tzv. „chlebíček“
hippometer – tenká kovová rúra, rozdelená na dvoch stranách na cm a mm od 0 dp 2000 mm. Dá sa rozložiť na 4 diely a znovu zložiť. Slúži na meranie výšky koní.
hippometrické kružidlo – pomocou neho sa merajú dĺžkové, šírkové a hĺbkové rozmery koňa. Má ramená dlhé 75 cm. Je vybavené škálou rozdelenou na cm a mm, vyrytú do kovového polkruhu na spôsob uhlomeru upevneného k jednému koncu kružidla. Druhé rameno s indexom sa pohybuje po danom polkruhu, na ktorom sa odčítava v cm a mm rozovretie konca kružidla. Hroty kružidla sú tupé, drevené, alebo kovové, na konci majú guličku.
hlezná nízko nad zemou – krátke záprstné kosti zadných končatín prezrádzajú veľkú silu odrazu koňa pri skoku.  
hlezná vysoko nad zemou – príliš dlhé záprstné kosti zadných končatín sú považované za exteriérovú chybu.
hĺbka hrudníku – vzdialenosť od najvyššieho bodu kohútiku k pod ním ležiacemu bodu na hrudnej kosti. Hĺbka hrudníku je významná pre funkciu kardiorespiračného ústroja.
hnedák – kôň hnedej farby, chvost a hriva môžu byť čierne. Rozlišujeme rôzne typy hnedákov, napr. svetlý, červený, gaštanový, tmavý a čierny.
holeň – tretia kosť záprstná a dve kosti bodcové. Aby bola holeň zaťažovaná rovnomerne, musia byť nasadené zvisle. Ak sa vychyľuje z osi, je narušená pravideľnosť chodov a môžu vznikať kostné výrastky (exostosy).
hrebeň na hrivu - slúži k česániu a pretrhávaniu vlásia hrivy.
hriva – dlhé chlpy na hrebeni krku koňa. 
huláni – ľahké jazdectvo pôvodne pôsobiace v poľskom vojsku. Od 19. storočia zavedené aj v iných armádach. 
hunter - mohutný honebný kôň so zvlášť vyvinutými skokovými vlastnosťami
husári - jezdectvo uhorskej armády zavedené v 15. storočí.
palicová miera - pomocí nej meriame koňa. Je zhotovená z rovnej palice s vysunutou štvorhrannou kovovou tyčou, na ktorej je vyrytá stupnica v cm a z nej sa dá vysúvať krátke vodorovné rameno slúžiace k stanoveniu výškových rozmerov. K tyči je ešte zasunuté jedno rameno, ktoré sa našroubuje na druhý koniec palice a slúži k stanoveniu dĺžky koňa.
hýblo - páka, ktoá je súčasťou uzdy a na jej dĺžke je závislá sila pôsobenia uzdy na tlamu koňa.
hybrid – produkt kríženia medzi rôznymi druhmi, teda aj medzi koňom a jeho príbuznými (oslom, zebrou a i.).
hyrda – prútená prekážka, vysoká 1.20 m.
 
CH
chambon – zariadenie slúžiace k ovládaniu koňa na lonži, ktoré zvieraťu dáva značnú voľnosť pohybu dopredu aj do stán. Nedovoľuje mu zdvíhať hlavu, pretože pôsobí na pásik v tyle a na nervové centrum koňa v tomto mieste. Kôň sa učí pohybovať sa na lonži s uvoľnenou, sklonenou šijou v rovnováhe bez tvrdého pôsobenia na jeho tlamu. Takéto uvoľnenie má priaznivý vplyv na rozvoj a posilňovanie chrbtového svalstva.
charabanc – dlhý otvorený voz, v ktorom sú lavice pre cestujúcich umiestnené pozdĺž bočníc. Názov je odvodený od francúzskeho char a banc – voz s lavicami.
charakter (povaha) – súhrn psychických vlastností. Posudzuje sa podľa spoľahlivosti, s akou sa kôň podrobuje človeku a výcviku..
chladnokrvník - mohutný, ťažko stavaný kôň, ktoého pôvod hipológovia odvodzujú od západoeurópskych divokých koní ( Equus robustus ). Vyznačuje sa silou a schopnosťou ťahu, je však pomalší a menej vytrvalý. Väčšina chladnokrvných plemien bola zlepšovaná teplokrvníkmi. Je to pracovný kôň.
chody koňa - základný pohyb koňa - krok, klus a cval. Niektoré plemená koní využívajú prevažne jeden chod, napríklad chladnokrvníci sú väčšinou kone krokové. Klusáci zase majú vynikajúce vlohy v kluse. Plnokrvníci sú predovšetkým cvalové kone. Zvláštne chody majú mimochodníci – takýto chod sa nazýva mimochod..
chomút – súčasť postroja pre ťažné kone. Nasadzuje sa koňovi cez hlavu, podkladá sa mäkkou plátenou vypchanou podložkou. Ťažný bod je v dolnej tretine lopatky. Je to najvhodnejší postroj pre ťažné kone.
chomútik – súčasť kočiarového postroja, je ľahší a viac zdobený ako chomút. Zvyčajne je vypchaný srnčou srsťou a nepodkladá sa pod neho podložka. 
chov - skupina jedincov určitej zootechnickej jednotky (plemena, kmeňa), chovanej na určitom území.
chovný kôň - kôň používaný na chov, vrátane plemenných koní
chovná kobya – kobyla určitého plemena, zaradená do chovu, spravidla spĺňajúca podmienky exteriéru a výkonnosti. Požiadavky na výkonnosť a exteriér sú stanovené v šľachtiteľských programoch daného plemena.
chovná línia – súbor žrebcov v rôznom stupni príbuznosti k zakladateľovi línie, vyznačujúcich sa dedičnosťou ustálených vlastností, ktoré danú líniu určujú. 
chrániče – slúžia na ochranu končatín koňa pred možným úrazom pri športe a doprave. Používajú sa zvyčajne na holene, sponkové kĺby, korunky, ale existújú aj chrániče na hlavu, chvost atď. Môžu byť kožené, gumové, alebo z plastu. Parkúrové chrániče sú vpredu otvorené, závodné sú celistvé. Nohy klusákov chránia okrem toho gumové zvony, ktoré zabraňujú možným zášľapom. Transportné chrániče sú zvyčajne vypchaté plsťou. Šľachy okrem chráničou môžu chrániť aj bandáže.  
I
írska lavica - prekážka v steeplechase. Priekopa, vysoký val.
individualita - odlišnosť od všetkých ostatných.
 
J
jankovitosť – tiahnuca sa choroba, spôsobená vodnateľnosťou mozgových komôr. Prejavuje sa zaujímaním neprirodzených postojov, abnormálnou chôdzou, zníženou citlivosťou, poruchami prijímania potravy a tieto príznaky sú väčšinou založené na nepodmienených reflexoch.
jelení krk – otočený krk: prehnutý v hrebeni, niekedy vypuklý v hrdle. Väzba s krkom sťažuje ovládanie koňa. V rýchlom tempe majú takéto kone snahu vyvracať krk hore, hovorí sa im preto aj „hvezdári.“ 
jazdec amatér - jazdec, ktorý nie je vyučený ani nemá licenciu profesionálneho jazdca. Jazdí len zo záľuby a nie je za to peňažne odmeňovaný
jazdecký kôň – kôň prispôsobený telesnou stavbou a vlastnosťami k noseniu jazdca. Svojimi chodmi by mal zaručovať pohodlnú jazdu, mal by mať výrazný kohútik, pevný, primerane dlhý chrbát a silné bedrá. Lopatka a sponka musia byť dosť šikmé, aby krok bol pružný, zaručujúci pohodlnú jazdu.
jazdecký postroj - uzdenie, sedlo a príslušenstvo.
jazdiareň – priestor pre výcvik a trénovanie koní. Podmienkou je dobrý povrch, ktorý netvrdne, ani sa na ňom za dažďa netvorí blato
 
K
kadencia – striedanie nôh v určitých časových intervaloch (rytmus pohybu končatín). Posudzuje sa vzhľadom na priestornosť chodov. Kôň správne vyvážený má mať kadenciu pomerne pomalú, chody pružné a svieže. Pre pomalú kadenciu je dôležitá čo najdlhšia doba nesenia zadnej nohy.
kaprí chrbát – chrbát koňa vypätý hore, vyklenutý následkom chybného postavenia stavcových výbežkov. Kôň s takýmto chrbtom nie je vhodný na jazdenie, jeho chody sú strnulé, otriasavé.  
karosiér – ťažký kočiarový kôň schopný ťahať veľké reprezentačné kočiare, napr. starokladrubský kôň.
kavaleta - nízka jednoduchá drevená prekážka, používaná pri výcviku koní a jezdcov
kavalkáda - skupina jezdcov na koňoch v krajine
kelka – časť chvostu tvorená stavcami, svalmi a kožou.
kenter - pomalý pracovný cval
klabonos - vyklenutý (konveksný) profil hlavy koňa, typický pre plemená západného pôvodu. Napr. berbera alebo starokladrubského koňa.
klander - zábradlie ohraničujúce dostihovú dráhu tesne pri jej vnútornom oblúku.
klasické dostihy - pät nejdôležitějších výkonnostných skúšok pre trojročné kone.
klenuté rebrá – kôň má krátky, hlboký a guľatý trup. Šírka hrudníka je ovplyvnená vyklenutím rebier. Kostálne uhly však musia zodpovedať výkonnostným typom jednotlivých plemien. 
kobyla – samica koňa ktorá je staršia ako tri roky. Plemenná kobyla je vybratá a používaná v plemenitbe.  
klkanie – zlozvyk koňa, spočívajúci v hltaniu vzduchu, nahromadeného v hltane a vydávanie charakteristického zvuku
klus – dvojdobový chod so štyrmi fázami, ktoré sa skaldajú z rady po sebe idúcich klusových krokov. Diagonálny pár nôh sa súčasne zdvihne, pohne dopredu a došliapne. Nohosled klusu je: pravá zadná spolu s ľavou prednou, ľavá zadná spolu s pravou prednou, fáza vznosu. Rozoznávame klus základný, stredný, pracovný a predĺžený. Podľa sedu rozoznávame klus ľahký a pracovný. 
klusáci – kone s veľmi rýchlym klusom. Pôvodne to boli kočiarové kone, dnes sú využívané aj ako kone dostihové a jazdecké. Delia sa na klusákov diagonálnych (s normálnym klusom) a mimochodníkov. Najrýchlejší klusáci dosahujú v dostihoch takmer rovnakú rýchlosť ako cválajúce kone.
kmeň - skupina zvierat, pochádzajúca po plemenníkovi – zakladateľovi, po ktorom býva pomenovaná.
kmeňové stádo kobýl - stádo vybraných plemenných kobýl dobrého pôvodu, exteriéru a žiaducich úžitkových vlastností.
kmih - výsledok posunu a odrazovej energie zadných končatín (výraz odrazovej energie). Závisí na temperamente koňa.
kočiarové kone – prevažne teplokrvné kone rôznych typov mohutnosti a ušľachtilosti, využívané vo vozatajstve. Ľahší typ koní sa nazýva juker (napr. Shagya arab) a ťažký karosiér (kladrubský kôň). Pre tieto kone je žiadúce, aby mali elegantné chody.  
kohútik – najvyššie položený bod na chbte koňa, miesto, kde sa spája chrbát s krkom. 
kolika – brušné bolesti pri ochorení táviaceho ústrojenstva, iných orgánov, alebo pri niektorej infekčnej chorobe.
konštitúcia - stupeň zdravia jedinca, prejavúci sa životnou aktivitou. Charakterizuje ju celková funkcia fyziologických orgánov a určujú ju dedičné vlastnosti, vplyv prostredia a nervový typ jedinca. Typy konštitúcie: hrubá, pevná, jemná a mäkká. Hodnotí sa s prihliadnutím k výkonnostnému typu jedinca.
konská dĺžka – v dostihoch vzdialenosť asi 3m, delí víťaza od druhého, alebo ďalších koní.
kontracval – cval na „zlú“ nohu. Vyžaduje sa v niektorých drezúrnych úlohách a demonštruje pružnosť a ohybnosť koňa, rovnováhu a poslušnosť.
kontrakcie - bolestivé sťahy brušného svalstva kobyly pri vypudzovacej fázi pôrodu
kopyto – pretvorený posledný článok stredného prstu, nie je to teda iba rohovité púzdro, ale zložitý a dôležitý orgán, tvorený kosťou, väzivom, šľachami, škárou a pokožkou so srsťou. Je pružné, do istej miery roztiahnuteľné, vyžaduje pravideľnú starostlivosť
korektor – plemeník žiaducich telesných tvarov a úžitkových vlastností s výraznou dedivosťou a schopnosťou zlepšovať exteriér a vlastnosti potomstva
kováč - odborník, ktorý sa stará koňom o kopytá
kupírovanie chvostu – operatívne krátenie chvostu, zvyčajne pracovným – chladnokrvným plemenám. Má zabrániť zapletaniu dlhého chvostu do postroja, ale aj zvýrazniť mohutnosť svalnatého zadku. V niektorých krajinách je kupírovanie zakázané, chvost sa len pristrihuje, alebo sa pri práci vyväzuje do uzlu.
kravský postoj - vada postoja panvových končatín, správne nazývaná zblížené hlezná. Hleznové kĺby sú otočené dovnútra.
krvná (genealogická) línia - v časovom poradí usporiadaný súbor žrebcov – zakladateľov línie.
krkavičný žlab – hrdelná ryha na krku ukazujúca kadiaľ prebieha vena jugularis (krkavica).
krok – štvordobový chod bez fázy vznosu, ktorý sa skladá z rady po sebe idúcich krokov. Rozoznávame základný, stredný, pracovný a predĺžený krok. Nohosled kroku je: pravá zadná, pravá predná, ľavá zadná, ľavá predná.
krúžok – kostný výrastok na korunkovom kĺbe.
kríženie - opak čistokrvnej plementiby, párenie príslušníkov rôznych plemien. V rámci druhu môže byť rovnorodé – krížia sa plemená rovnakého rázu, napr. teplokrvné kone, alebo rôznorodé – kríží sa napr. pony s plnokrvníkom, alebo chladnokrvník s teplokrvníkom.  
kríženci - produkty kríženia medzi plemennými skupinami, v užšom pojatí aj medzi plemenami v rámci plemennej skupiny alebo medzi líniami.
kurz - vyznačená trať v steeplechase s určeným poradím prekážok a otočných bodov.
kurz pri stávkach – číslo udávajúce, koľkonásobná čiastka na vsadené peniaze bude vyplatená stávkujúcemu za určitého koňa v prípade jeho víťazstva
kyrysníci – ťažké jazdectvo používané v európskych armádach od 16. do 19. storočia. Názov je odvodený od kyrysu – kovovej ochrany hrudníku jazdca. 
L
laminitis - schvátenie kopyta, choroba väčšinou spôsobená prekŕmením.
ľahký kôň – kôň menšieho až stredného telesného rámca s nižšou hmotnosťou, vhodný pod sedlo, alebo do ľahkého ťahu. Prevažne ide o teplokrvné plemená a pony.
Ľahký v kostre – označenie pre príliš slabú a jemnú kostru. Posudzuje sa podľa obvodu holene. „Úbytok kostí“je v chove nežiaducim javom.
letmý štart – kone neštartujúce z miesta, ale z pohybu.
letúň – dostihový kôň s najlepšími predpokladmi na krátke vzdialenosti (1000 - 1400m)
leváda - klasický nadzemný cvik španielskej školy, pri ktorom sa kôň zdvíha na ohnutých zadných končatinách, zatiaľ čo predné sú ostro zahnuté. Ohnutie v hleznách, nesúcich celú telesnú váhu koňa aj jazdca musí byť čo najdokonalejšie.
licencia na dostihy - povolenie trenérom a jazdcom k výkonu ich funkcie
licentovanie žrebcov - výber a uznávanie žrebcov za schopných k plemenitbe
lícnice - časť uzdičky vedúca po lícach koňa
línia - skupina samčích zvierat jedného plemena, založená plemenníkom, ktorého individualita sa uplatňuje v potomstve
líniová plemenitba - plemenitba,  pri ktorej sú pripárovaní príslušníci jednej línie – menšej biologickej jednotky s určitými charaktreristickými znemkmi plemena, založená jedným plemenníkom. Nie je totožná s krvnou líniou.
lipidy - skupina organických látok vysokej energetickej hodnoty, dôležitá zložka vo výžive
lonž - dlhá oťaž, používaná zvyčajne pri lonžovaní koní.
lonžovánie - spôsob výcviku, pri ktorom je k ohlávke pripevnená lonž. Cvičiteľ stojí na zemi a poháňa (zvyčajne lonžovacím bičom) koňa, ktorý obieha okolo neho do kruhu.
lopatka - základná část kostry ( pletenca ) prednej končatiny. Na jej dĺžke a polohe ( krátka, dlhá, šikmá, strmá, kolmá ) závisí akcia prednej nohy, dĺžka kroku, výkonnosť koňa a pohodlie jezdca.
lope - typický ľahký pracovný chod kovbojského koňa, predvádzaný s prirodzeným držaním hlavy.
 
M
mač - dostih dvoch koní o stávku.
manéž - uzavrený krytý priestor určený k výcviku koní alebo k predvádzaniu určitých cvikov. V niektorých krajinách sa uvedený termín používa k označeniu krytej  jazdiarni. V cirkuse sa manéžou nazýva ohraničený priestor (určený technickými parametrami) k predvádzaniu drezúry zvierat.
martingal – súčasť postroja koňa, nedovolujúca mu príliš vyoko zdvíhať hlavu. Je to dvojdielny remeň pripevnený jedným koncom k podbrušníku a pomocou krúžkou na druhej strane prevlečený cez oťaže.
mash - teplý nápoj (z mačkaného ovsu, pšeničných otrúb, ľanového semena a kuchynskej soli rozmiešaných v teplej vode), prospievajúci kondíci koní.
master - vedúci honebnej jazdy, ide pred polom účastníkov.
meet - medzinárodný výraz pre zhromaždenie jazdcov pred honebnou jazdou
mézair - opakovaná leváda dopredu tak, že pri ukončení prvej levády po krátkom dotiku zeme prednými nohami nasleduje nové podsadenie zadku (a to dopredu), z neho kôň prejde ihneď do levády.
meranie koní - súčasť zootechnickej charakteristiky exteriéru. Meria sa výškové, hĺbkové a šírkové tvary. K meraniu sa používajú meracie palice, páskové miery a Wilkensove kružidlo. Uhly sa merajú najčastejšie hipogoniometrom. Hlavné miery koňa sú výška v kohútiku a obvod hrudi. Dôležitý je ale aj obvod holení, ukazujúci kvalitu kostí končatín.
meranie obvodu holene - obvod holene je jednou z troch základným mier, ktoré charakterizujú telesnú stavbu koňa. Meria s a v jej najužšom mieste, tj. V jednej tretine pod karpálnym kĺbom, pri žriebätách v polovici holene. Umožňuje posúdiť pomer hmotnosti koňa a sily jeho kostry. Je to významný údaj, preto je vo všetkých šľachtiteľských programoch zdôraznená nutnosť udržovať v populácii zodpovedajúcu silu kostry.
mesačná slepota - opakovaný vnútorný zápal oka
military – súťaž pre všestrannú spôsobilosť jazdeckých koní. Absolvuje sa v troch dňoch a skladá sa z drezúry, klusového úseku – steeplechase, ďalšieho klusového úseku, terénu, voľného cvalu a parkúru.
mimochod – mäkký chod, v ktorom sa súčasne posunujú jednostranné končatiny. Jazda na mimochodníkoch je veľmi príjemná a ani na dlhých tratiach neunavuje. Mimochodníci boli už v stredoveku zvlášť evidovaní. Populárni sú najmä v Južnej Amerike. 
mimochodník - kôň s nesprávnym nohosledom v kroku alebo kluse. Vykračuje súčasne rovnakou prednou a zadnou nohou (mimochod).
mitbah - arabský výraz pre uhol napojenia hlavy a krku arabského koňa. Napojenie je veľmi pozvolné, oblúkovité a dovoľuje pohyb hlavy vo všetkých smeroch.
mílar - dostihový kôň s nejlepšími výkonmi na stredných vzdialenostiach, okolo 1600m
míla - 1609.3 m
mor koní - prudko nákazlivá choroba vírového pôvodu s rýchlym hynutím.
múčná huba - nápadne svetlo zafarbená huba koňa. Typický znak divokého koňa Převalského a exmoorského ponyho.
mŕtva váha - hmotnosť všetkého, čo nesie kôň, s výnimkou jazdca. Napríklad sedlo a dečka s olovom. Mŕtva váha je pre koňa nevýhodou, pretože je pripevnená na chrbte koňa a nemôže meniť ťažisko.
mŕtvy dostih – súčasné víťazstvo dvoch alebo viacerých koní. Tiež mŕtve umiestnenie = súčasný dobeh viacerých koní na niektorom z miest.
mul - kríženec oslice a žrebca koňa
mulica – kríženec kobyly a osla.
mustang - zdivočelý kôň, žijúcí voľne v stádach v Severnej Amerike.
 
N
náboj – zmes navlhčeného íľu a pilín, vypĺňa sa ním chodidlo kopyta, najčastejšie pred kovaním
nad oťažou – dopredu zdvinhuté držanie hlavy. Kôň sa ním vyhýba pôsobeniu oťaže. Opak je „za oťažou“ kedy kôň ohýba hlavu a krk dolu a dozadu.
nálevky – mäkké zdureniny na hleznových a sponkových kĺboch končatín.
nánosník – súčasť uzdičky obopínajúca nos a bradu koňa. Býva podložený mäkkou kožou alebo kožušinou.
nátylník - časť uzdičky obopínajúca tylo koňa
nasadenie chvostu – podľa stavby zadku koňa je chvost nasadený vysoko, alebo nízko, čo podstastne ovypyvňuje výzor koňa. Do značenej miery od neho závisí aj nesenie chvostu pri pohybe.
 
O
obvod hrudníku – obvod tela meraný páskovou mierou za kohútikom.
obrna - stav po ochorení nervovej sústavy, mozgu a miechy. Môže mať rôzne príčiny (otravy, infekcia).
obročník - pomocník trenéra, stará sa o správny chod dostihovej stajni, najmä po stránke kŕmenia a a ošetrovania.
odstav žriebäťa – žriebä je odstavované od matky vo veku 5-6 mesiacov. Jeho výživa sa mení z materského mlieka na objemové a jadrové krmivo, mení sa prostredie – zvyčajne sa žriebätá odchovávajú na žriebarni medzi vrstovníkmi kde môžu získavať dostatok skúseností, vytvárať putá s inými žriebätami. Pre kobylu aj žriebä je toto obdobie obzvlášť stresujúce, preto s nimi treba narábať veľmi citlivo a šetrne.
odznaky koňa – vrodené odchýlky od základného sfarbenia srsti. Na hlave to môžu byť hviezda, lysina, šňupka, mliečna huba... a na nohách biela korunka, sponka, ponožka... Odznaky sa zapisujú do popisu koňa, malé sú ozdobou, ale príliš veľké sú zvyčajne nežiaduce
ohlávka - pomôcka k priväzovaniu a vodeniu koní. Môže byť z rôznych materiálov.
ochroma žriebät - hnisavý zápal kĺbov spôsobený infekciou u sajúcich žriebät.
opar lysivý – nákazlivá choroba vyvolaná plesňou. Spôsobuje tvorbu ložísk na koži.
opracovisko – priestor vyhradený pre prípravu koní pred športovým výkonom.
opraty – vodiace remene slúžiace k ovládaniu ťažných koní. Podobne ako oťaže sa zapínajú do krúžku zubadla. Bývajú kožené, popruhové alebo z plastu.
ordre - pokyny trenéra alebo majiteľa koňa, ako si má počínať v dostihu.
orientálne kone – kone východného pôvodu, zvyčajne arabské, alebo berberské.
ostroha – pomôcka pripevnená na nohu jazdca – má slúžiť k ľahšej komunikácii medzi jazdcom a koňom. Môže byť kovová, drevená, prípadne plastová. Vo westerne sa používajú tiež ostrohy s kolieskom, alebo rôzne ozdobené.
osvieženie krvi - chovateľský zásah, ktorý má zabrániť degenerácii chovu s príliž úzkou chovnou základňou. Získava sa k tomu plemenník rovnakého (v núdzi i príbuzného) plemena bez úzkeho vzťahu k chovným zvieratám.
oťaž (vôdzka) – je súčasť postroja jazdeckého koňa, ktorou sa kôň ovláda. Býva kožená, popruhová, alebo umelá, hladká alebo zdrsnená, obšitá plátnom, alebo aj inak upravená. Konce oťaží (sú dve) sú zošité, prípadne zopnuté, vo westerne bývajú aj oddelené.
otruby - odpadový produkt po mletí obilovín, hodnotné krmivo
outsider – kôň, u ktorého sa nepredpokladá umiestenie
označenie predkov – pri hodnotení predkov posudzovaného koňa sa uvedie, že kôň je po tom a tom otcovi a z tej a tej matky. Označenie,  že kôň je po otcovi a po matke je nesprávne.  
P
pace – rýchlosť koní pri dostihu  
pacemaker – kôň, ktorý udáva tempo v dostihu, býva spravidla vodičom pre stajňového druha
paddok – ohradené miesto, kde sa kone vodia pred dostihom a kde nasadajú jazdci.
palec - jednotka pre meranie výšky koní v kohútiku. Palec = 2.634 cm (12 čiarok)
pasáž - akýsi „vydržaný klus“ vo vysokom stupni zobrania. Diagonálne nohy (ľavá predná s pravou zadnou a naopak zase pravá predná s ľavou zadnou) sa striedajú v pravideľných, ale dlhších intervaloch ako v kluse (asi 1 sekunda) s určitým medziobdobím vznosu medzi došľapom a odrazom oboch diagonál. Čím dlhšie sú tieto intervaly tým kminuplšia je akcia.
pásková miera - 2 m dlhý pásik z voskovaného plátna, na jednej strane rozdelený na cm, na druhej strane na palce a päste. Slúži k meraniu koňa.
parkúr - z franc. parcours - prechádzka, jazda, trať, je vžitý názov pre skokové súťaže. Súťaže sa konajú na kolbisku a kôň spolu s jazdcom zdoláva umelé prekážky v stanovenom poradí.
pedigree – cudzí výraz pre rodokmeň koňa.
penalizácia - trestné body za chyby, vzniknuté na trati
pepiniér - vybraný plemenný žrebec, používaný k plemenitbe v žrebčínoch
päťchodový kôň - americké označenie pre jazdeckého koňa používajúceho okrem obvyklých chodov (kroku, klusu, cvalu) tiež pomalý a rýchly mimochod a špecifické chody  tolt a rack.
piafa – figúra španielskej jazdeckej školy a kôň pri nej veľmi podsadený klusá na mieste s vysokou kadenciou.
piebald - anglické označenie pre strakáča čiernej farby.
pikér - pomocník mastera pri honebných jazdách
pirueta - otočenie koňa okolo zadných nôh o 180° (polovičná pirueta) alebo o 360° (pirueta) pri kroku alebo v kluse. Skladá sa zo 4 cvalových skokov. Každý cvalový skok vyplní 1/4 kruhu, v ktorom musia byť ukončené všetky fázy cvalového skoku.
pískánie koní - druh dýchavičnosti koní
plastron – špeciálny druh bielej kravaty viazanej pod krkom, súčasť povinného oficiálneho vybavenia jazdeckej uniformy.
plavák – kôň so žltkastým sfarbením srsti a čiernou hrivou, chvostom, spodkom končatín a čiernym úhorím pruhom na chrbte.
plemenitba – riadené rozmnožovanie vybraných jedincov domácich zvierat. Vedľa čistokrvnej plemenitby sa obzvlášť pri vytváraní nových plemien uplatňuje plemenitba príbuzenská, čo je párenie príbuzných zvierat, napríklad súrodencov, alebo rodičov a potomkov. Vyžaduje veľa skúseností a prísny výber jedincov.
plemenná hodnota - aditívny odhad (súčtovej) genotypovej hodnoty. Stanovuje sa podľa úžitkovosti potomkov alebo predkov (rodokmeňová hodnota) alebo podľa výkonnosti súrodencov, poprípade aj polosúrodencov.
plemenná kniha – súbor rodokmeňov všetkých príslušníkov určitého plemena zodpovedajúcich vlastností. Vedie ju chovateľská organizácia.
plemeno - skupina domácich zvierat jedného druhu, ktoré majú rovnaký fylogenetický pôvod a vyznačujú sa určitými zhodnými morfologickými, fyziologickými, prípedne aj psychickými vlastnosťami, ktoré za predpokladu rovnakých životných podmienok prenášaju na potomstvo
plná huba - označenie pre plný chrup dospelého koňa. Žrebec má 40 zubov, kobyla 36 (kobyla nemá špičiaky).
plnokrvník – označovaný tiež A1/1 - kôň z výberového chovu, ktorého všetci predkovia sú uvedení v plemennej knihe. Pôvodne sa tento termín vzťahoval eba na arabské a anglické plnokrvné kone, neskôr aj na iné zvieratá vysokých kvalít. Potomok plnokrvníka a obecného koňa sa volá polokrvník, vyšší podiel krvi plnokrvníka sa označuje ako „vysoko v krvi.“ Kôň s 1/16 inej krvi sa ešte považuje za plnokrvníka.
plný zdvih - moment, kedy má kôň všetky štyri nohy vo vzduchu.
ploché rebrá - nedostatečne klenuté rebrá. Vážna vada, spôsobujúca majú výkonnosť koňa, pretože pľúcne a srdcové dutiny sú stiesnené.
podbuišník - popruhový alebo kožený pás slúžiaci k upevneniu sedla na chrbte koňa.
podkoniar - starší výraz pre vedúceho ošetrovateľov koní
podkova - ochrana kopyta, zvyšujúca výkonnosť koňa. V súčasnej dobe existuje veľa druhov podkov, najčastejším typom je pantoflica. Kone sa prekúvajú v približne 6-8 týždňových intervaloch.
podkovák – špeciálny klinec z mäkšieho materiálu, pripevňujúci podkovu ku kopytu. Má svoj typický tvar s obdĺžnikovou hlavičkou a veľmi ostrou špičkou, zúženou v bočných stranách.
podlom – zápal kože rôzneho stupňa v mieste sponky nad pätkami (až po tvorbu chrást, hlbšieho zápalu s odumieraním kože). 
kupírovaný chvost - operatívna úprava chvostu, pri ktorej sa koňovi nareže chvostová kosť a kôň potom nesie chvost neprirodzene vysoko. Robí sa v USA a Anglicku pri niektorých plemenách, v Európe je takýto zákrok zakázaný.
podsedlie – časť sedla na ktorej sedí pri jazdení jazdec.
polokrvník - kríženec medzi anglickým plnokrevníkom a iným plemenom.
pomôcky – súbor signálov, ktoré dáva jazdec koňovi. Medzi základné pomôcky patria nohy a ruky jazdca, váha tela, hlas. Medzi umelé pomôcky zaraďujeme bičík, ostrohy, atď..  
pony - za pony sa označujú kone určitých plemien, menšie ako 150 až 152 cm.
postilion - jazdec na v záprahu, riadiaci záprah zo sedla.
postroj – vybavenie koňa pre určitý druh práce v záprahu. Využíva sa buď chomútový (ťažký) pre ťažký záprah, chomútkový v anglickom štýle a pre ľahký až stredný záprah (zvyčajne do kočiarov) postroj poprsný.
primitívne (prírodné) plemeno – málo zošľachtené plemeno, skromné, s tvrdou konštitúciou a nižšou úžitkovosťou, prispôsobené nepriaznivým prírodným podmienkam.
profil - význačný rys jednotlivých plemen. Môže byť vyklenutý ( tzv. klabonos ), rovný alebo vyhĺbený. Typický pre arabské kone je profil šťučí s vyklenutým čelom a mierne vyhĺbeným profilom.
propozícia – dopredu vypísané podmienky každého dostihu.
priestornosť chodov – dĺžka vykročenia. Čím je vykročenie dlhšie, tým je chod priestornejší. Závisí na odrazovej energii zadných nôh, telesnej stavby koňa a schopnosti zovrieť a rozovrieť uhly kĺbov zadných končatín.
prubikenter – skúšobný cval pred dostihom.
prubier – žrebec používaný ku skúškam kobýl v ruji.
pulovanie - má dvojitý význam: ak puluje kôň, tak chce zvyšovať rýchlosť viac, ako si praje jazdec, ak naopak puluje jazdec, tak nesprávne zadržuje cvalovú rýchlosť koňa a „drží“ ho. Takéto pulovanie je v dostihu zakázané a trestá sa.
predek koňa – časť koňa pred jazdcom, t.j. hlava, krk, hrudník, plece, kohútik a predné končatiny. 
predlaktie (predné koleno) – horná časť prednej nohy koňa od lakťa až po karpálny kĺb.
predvádzanie koňa na ruke – využíva sa najmä na chovateľských prehliadkach, kde sa najprv posudzuje vzhšad a potom chody koňa.
preťažené plece – prehnané osvalenie sťažujúce pohyb.
prikríženie – (priliatie krvi) – jednorázové, alebo aj opakované využitie zošľachťujúceho plemena.
pripúšťací plán – určenie plemenníkov k pripúšťaniu chovných kobýl v žrebčíne, alebo v oblasti pripúšťacej stanice. Špičkoví žrebci v zahraničí pripustia v jednom roku aj 160 – 180 kobýl, v našich podmienkach to býva v priemere asi 13.
 
R
rack – veľmi rýchly klus blízky mimochodu, typický pre amerického jazdeckého koňa s piatimi chodmi.
rajtgeld – štartovné, odmena, ktorú dostáva profesionálny dostihový jazdec za štart v dostihu.  
rámec = pomer výšky tela k jeho dĺžke. Rozoznávame rámec štvorcový a obdĺžnikový. 
remonta - mladý kôň vo výcviku, medzi 3-4 rokom života.
rensedlo – ľahké dostihové sedlo vážiace spravidla okolo 1 kg
roadster – pôvodne slávny norfolský klusák, slúžiaci pod sedlom aj do záprahu. Predok moderného hackneya. V USA sa takto označujú ľahšie ťažné kone, predovšetkým americké klusáky
roček – kôň starý 12 mesiacov.  
rodokmeň – postupnosť priamych predkov koňa zo strany otca i matky, spravidla do tretej až piatej generácie.  
rohovina – produkt kože, z ktorého je okrem iného vytvorené aj kopyt. Modrá rohovina je hustá, modročierne sfarbenie kopyta naznačuje vysokú kvalitu kopyta. Svetlá naopak býva mäkšia. Pri strakáčoch môžme vidieť aj rohovinu priečne alebo pozdĺžne pruhovanú
rozmetanie - vadný krok koňa. Predné nohy sa nepohybujú priamo, ale oblúkovito. Po vznose opisujú oblúk do vonkajšej strany skôr ako sa dotknú zeme.
rozštep - puklina v stene kopyta, od korunky k nosnému okraju kopyta.
ruch (rýchlosť) – tempo, charakterizuje pohyb: krátky, stredný, zrýchlený.
ryšiak – kôň ryšavej farby rôznych odtieňov, so svetlou až tmavočervenou hrivou (nikdy však nie čiernou). Druhy ryšiakov: svetlý, červený, tmavý, čierny.
 
S
sed – spôsob akým jazdec sedí na koni. Dobrý sed sa vyznačuje istotou. „Hlboký sed“ je výsledkom dlhoročného tréningu.  
sedlo – základné vybavenie pre jazdu na koni. Pre každý druh športu, alebo jazdeckého využitia koňa je prispôsobený iný druh sedla, napr. sedlo školské, drezúrne, skokové, dostihové, westernové, dámske, vojenské...  
sedlová podložka - dečka z mäkkej tkaniny alebo umelej hmoty, ktorú vkladáme pod sedlo, aby sala pot a tým chránila citlivý chrbát koňa, ale aj kožu na sedle.
selekcia (výber) – zaraďovanie, či vyraďovanie jedincov z chovu podľa zámeru šľachtiteľského procesu
selekčné hranice – výška hodnôt, ktorá je hranicou pre výber jednicov do chovu.
selekčné kritérium - charakteristika vlastností, podľa ktorých sa kôň vyberá.
skewbald - anglické označenie pre strakáča sfarbeného inak ako čiernobielo.
skočné – pripúšťací poplatok, ktorý platí majiteľ kobyly pred jej prvým pripustením plemenníkom.
skokový sed – jazdecká pozícia používaná pri skoku, alebo trysku pri skrátených strmeňových remeňoch. 
sneť slezinná – prudko nákazlivé ochorenie s rýchlym hynutím, spôsobené bacilom antraxu.
sponka – dôležitá časť končatiny koňa medzi sponkovým kĺbom a korunkou. Na dĺžke a sklone sponky závisí kvalita pohybu koňa. Mala by byť krátka a mať sklon 45-50° k podkladu. Sponka s väčším uhlom je tzv. mäkká, s menším uhlom strmá. Veľmi mäkkú sponku, skoro vodorovnú nazývame aj medvedia sponka a je vážnou vadou.
spíd (speed) schopnosť koňa zvýšiť rýchlosť, najmä v závere dostihu.  
srsť (v srsti) – pokrýva kožu koňa. Rozoznávame štyri druhy chlpov – krycie: tvoria hlavný pokryv tela; podsadové: narastajú v zimnom období, tvoria taktiež pokryv tela narodených žriebät; ochranné: štica, hriva, chovst; hmatové: na nozdrách, pyskoch a pod očami.
stajník - osoba vykonávajúca všetky stajňové práce, mimo stajni však s koňmi nepracuje. 
stierka na vodu – pomôcka, ktorá sa využíva po umytí koňa – sťahuje sa ňou voda. 
stihlové zubadlo – najbežnejší typ zubadla, zakončené krúžkami na oboch stranách.
strelka – rohovinový útvar na spodnej časti kopyta, zaisťujúca jeho pružnosť a roztiahnuteľnosť. Na spodku kopyta je strelka rohová, vo kopyta strelka väzivová a strelková kosť. Ochorenie strelky je veľmi nebezpečné a môže ohroziť ďalšie využitie koňa. 
strmene – súčasť sedla, o ktorú sa jazdec opiera chodidlom nohy. Tvar strmeňov je podmienený pracovným využitím koňa a typom sedla.  
substancia – súhrnné označenie kvality stavby tela a celkového osvalenia koňa.
sulka – dvojkolesový vozík pre klusácke dostihy. Má ľahké kolesá s úzkymi pneumatikami, malé sedátko bez operadla a kôň je zapriahnutý medzi dvoma ojkami. 
 
Š
šimbajny - výraz pre zápaly šliach naťahovačov na prednej časti holení, najčastejšie u dostihových koní
šimel – kôň so šedým sfarbením srsti. Rozoznávame šimle svetlé, tmavé...  
škola – vrcholový spôsob výcviku a predvádzania koní s uplatnením množstva umelých chodov a figúr. Existuje klasická, vysoká, alebo španielska – podľa zamerania.
šoška – zdurenina na pätkovom výčnelku hleznového kĺbu, spôsobená zápalom synoviálnych vačkov, úrazom, alebo zlovu výživou. Je to vada vzhľadu, neovplyvňuje funkciu kĺbu.
španielsky krok – vycvičené prehnané zdvíhanie predných nôh takmer do vodorovnej polohy. Činnosť zadku je pritom nepatrná a nie je v súlade s činnosťou predku.
špalok – príliš strmé kopyto.
štandart plemena – súhrn požiadaviek na určité vlastnosti vo vymedzenom časovom období.
štica – časť hrivy medzi ušami padajúca do čela.
štvorzáprah – záprah štyroch koní v pároch za sebou.
šťučí profil - typický znak arabských koní. Klenuté čelo,  chrbát nosu mierne prehlĺbený, konkávny.
 
T
telacie koleno – deformácia karpálneho kĺbu pri ktorej je holeň ohnutá smerom dozadu. Vada zovňajšku, ale aj funkcie prednej končatiny.
telesné rozmery – určujú rámec a jeho telesné tvary. Pre obecnú charakteristiku sú najvýznamnejšie tri: kohútiková výška, obvod holene a obvod hrudníka.
temperament – nervová zložka konštitúcie, dôležitý činiteľ ovpyvňujúci výkonnosť. Podmieňuje ho výška prahu dráždivosti nervovej sústavy. Rozoznávame temperament živý a kľudný, z ktorých každý ma niekoľko subtypov. Krajnými formami je temperament predráždený a apatický.
teplokrvník – označenie ľahšieho, živšieho koňa vhodného k jazde a ľahšiemu ťahu. Teplokrvníci sú často zmiešaného pôvodu, k ich zlepšovaniu sa využíva aj plnokrvník.
traverzála - je to získaný chod koňa. Kôň sa súčasne pohybuje dopredu a do strany v dvoch stopách, pritom vnútorné nohy prekračujú vonkajšie. Prevádza sa v kluse a v cvale.
tribunní skok - efektný výškodĺžkový skok v steeplechase, spravidla najťažší v celom dostihu. Býva postavený blízko divákov.
trysk – štvordobý predĺžený cval. Nohosled pri trysku je: ľavá predná, pravá zadná, pravá predná, pravá zadná.
turf - dostihový šport s prenosným systémom rôznych typov dostihov s presnými pravidlami. Zahŕňa dostihy rovinné, prekážkové a klusácke a vychádza z anglickej tradície.
tušírka jazdecký bičík využívaný najmä pri drezúrnej práci.
typ koňa – súhr charakteristických vlastností, telesných tvarov a im podmienených úžitkových vlastností, ktorými sa vyznačujú príslušníci určitej skupiny koní. Existujú skupiny koní, ktoré nie je možné označiť za plemeno, pretože nemajú plemennú knihu, ale spĺňajú určité nároky. Sú to napríklad hunter, hak, cob a podobne.
ťažný kôň – označenie koňa využívaného v záprahu. 
 
U
úhorí pruh – čierny, alebo tmavý pruh na srsti koňa, tiahnuci sa od kštici až po koreň chvosta. Typický znak pôvodných divokých koní. Väčšinou sa objavuje u plemien plavého, alebo šedého sfarbenia.
uzdečka – jednoduchý spôsob uzdenia koňa pri výcviku.  
 
V
vady – existuje mnoho vád, ktoré poškodzujú vhľad, alebo aj výkon koňa. Môžu to byť napríklad vady chodov – nízky, krútivý, skrížený... Vady kopýt – zúžené, nepravideľné (príliš strmé, ostrouhlé, ploché), vkročené, alebo rozkročené (vychýlené dovnútra, alebo von)... Vady končatín – najčastejšie na zadných končatinách tzv. „kravský postoj,“ t.j. zblížené hlezná, „telacie koleno“ býva pri predných končatinách, spôsobené zakrivením holene... Vady trupu – presedlaný chrbát (príliš mäkký a prehnutý), kaprí chrbát (naopak medzi kohútikom a bedrami vyklenutý), ďalej príliš dlhý, krátky, alebo slabý chrbát...
valach - kastrovaný žrebec. Kastrácii sa väčšinou žrebec podrobuje v období 1-3 rokov. Kastráti sú kľudnejší a ich pracovné využitie je menej náročné.
vážnica – miestnosť, v ktorej sa vážia jazdci vrátane sedla a výstroja pred a po dostihu
vekslovanie – menenie nohy pri cvale. Kôň cvála buď na ľavú, alebo na pravú nohu a keď cíti v niektorej únavu, tak si ich prehadzuje.
vek koňa – väčšina teplokrvníkov dospieva neskôr ako kone chladnokrvné. Do kategórie žriebat počítame dorast do veku 3 rokov (mimo A1/1 a klusákov, títo dospievajú o niečo skôr, už vo veku 2 rokov), pri chladnokrvníkoch do veku 2,5 roka. Teplokrvníci fyzicky dospievajú až vo veku 5 rokov, chladnokrvníci asi o rok skôr.
Veľká liverpoolská - v originále Grand National Liverpool Steeplechase. Založena 1839. Prekážkový dostih na závodisku v Aintree, dlhý 7210 m. Najťažšou prekážkou je Becher's Brook, ktorý štartujúci absolvujú dvakrát. Je to živý plot 1.5x1m , za ktorým tečie široký potok.
Veľká pardubická steeplechase - založená 1874. Prekážkový dostih na 6900 m. Najťažšou prekážkou je Taxisova priekopa. Živý plot 1.5x1.5m , za ktorým nasleduje hlboká suchá priekopa, široká 5 m.
vendefána - otočný bod v steeplechase, vysoký kolík so zástavkou na vrchole.
vlastnosť (znak) - určitý zpôsob charakteristiky koňa, či už morfologický (stavba a vzhľad tela), fyziologický (funkcia organismu), či psychický, tedy charakteristika vzhľadu, výkonnosti či psychických vlastností.
vlčí zub - zakrpatelý zub, vyrastajúci osamote ako atavimus pred radou mliečnych stoličeik. Vyskytuje sa iba u žrebcov a často je potrebné ho vytrhnúť pretože zavadzia zubadlu.
vodič - kôň, ktorý udáva najvhodnejšie tempo pre svojho stajňového druha.
vraník - kôň s čiernou srsťou, čiernou hrivou a chvostom a tmavou kožou.
všestranný kôň – zviera vycvičené na skokové súťaže, drezúru aj jazdu v teréne.  
vyhadzovanie (kozlovanie) - pohyb, pri ktorom kôň s vyklenutým chrbátom vyskakuje všetkými štyrmi do vzduchu a dopadá na napäté predné nohy so skonenou hlavou, pričom zadné končatiny prudko vymrští dozadu.
výkonnostné skúšky – sú u väčšiny úžitkových plemien podmienkou zaradenia do chovu. Ide o systém testov určujúcich jednica podľa rozhodujúcich znakov jeho výkonnostného (úžitkového) typu. Napr. hannoverské žrebce sa pre zaradenie do stavu plemenníkov v žrebčíne v Celle po jedenásťmesačnom výcviku testujú v týchto základných skúšobných disciplínach: charakter, temperament, všeobecná výkonnostná schopnosť, jazditeľnosť, skokové schopnosti, krok, klus, cval, terénna jazda, honebný cval. Z nich sa vypočítavajú indexy: drezúrny, skokový a index celkovej výkonnosti. Výkonnostné skúšky anglických plnokrvníkov a klusákov sú opakovanou presne stanovenou testáciou v dostihoch.
vysoká škola - klasické umenie ovládania koňa na základe anglických a stredovekých pravidiel.
 
W
westernové jazdenie - americký stýl jazdy. Oťaže sa držia jednou rukou, strmeňové remene sú dlhé, sed je hlboký. Týmto spôsobom jazdili kovboji, ktorí trávili v sedle veľa času.
 
Z
záhradka - prekážka v steeplechase. Živý plot, priekopa, profil, alebo živý plot s priekopou.
zadok - takto se označuje partia od zadného okraja slabiny po koreň chvostu. Zadok môže byť rovný, guľatý, strechovitý, srdcovitý atď..
záprah – kone v postroji pre prácu v záprahu. Podľa počtu koní a spôsobu záprahu sa delí na jedno až dvacaťzáprah, za sebou sú kone zapriahané v tandeme (2), alebo v randeme (3), vedľa seba v trojke (3), alebo quadrize (4). Viaczáprahy sú zvyčajne v pároch za sebou
 
zášľap – poranenie kopytnej korunky. Najčastejšie ozubom podkovy od druhej nohy.  
zebrovánie - tmavé pruhy na dolnej časti predných a niekedy aj zadných končatín. Pôvodný znak divokých koní.
zmetanie – vypudenie nedonoseného mŕtveho plodu z maternice (spôsobené infekciou, úrazom, chorobami, zlou výživou).  
zrazený zadok - zvažovanie zadku koňa od krížov ku koreňu chvostu. Zrazený zadok býva kratší a je typický pre ťažké plemená.
zubadlo – súčasť uzdenia, ktorá sa vkladá doňovi do papule. Je napojené na lícnice, do krúžkov sa zapínajú oťaže. Slúži k ovládaniu koňa. Zubadiel existuje veľa typov, najbežnejšie je stihlo – jedenkrtát lomené s krúžkami, môže byť aj dvakrát lomené zubadlo, lomené s olivami, s rubíkmi, nelomené, pelham...
 
 
Ž
žbilko – pomôcka na čistenie koní. Môže byť gumové, plastové, alebo kovové.
žokej - jazdec. U nás v súčasnosti titul pre jazdca, ktorý dosiahol víťazstvo najmenej v 50 dostihoch.
žrebčín - chovné zariadenie k reprodukcii plemien. Sú v ňom sústredené kobyly najlepšej kvality, ku ktorým sú podľa potomstva pridelení geneticky preverení plemenníci. Pomer kobýl a plemenníkov býva 10:1 až 25:1.
žrebec - samec koňa starší ako 4 roky. Plemenný žrebec je vybratý za spôsobilého k plemenitbe vykonaním výkonnostných skúšok a následným licentovaním. 
žrebček - nekastrovaný mladý samec koňa do troch rokov veku.
žrebenie - pôrod kobyly
žrebnosť - filozofický stav kobyly od oplodnenia do pôrodu.
žriebareň – zariadenie, kde sa pastevne chovajú odstavené žriebätá, t.j. od 4-6 mesiacov, až do zaradenia do výcviku. Väčšinou býva zriadená pri žrebčinci.
žriebä – mláďa koňa do veku 3 rokov
žriebäcia – nákazlivá choroba zvyčajne mladých koní vyvolaná streptokokmi.
žuchvy – najširšie miesto hlavy koňa nad kĺbom spojujúcim čeľuste. Nahromadenie svalov v tejto oblasti nazývame tzv. hrubé žuchvy a kazia vzhľad hlavy. Sú časté u chladnokrvných koní.