Felicita

Vyzeral to byť úplne obyčajný deň. Ráno ako každé iné, koňoše dostali raňajky, Felicita spapkala celú porciu ovsa a vybehla sa rýchlo pustiť do sena, aby jej kôpku ani náhodou nenačala Vixi, alebo Rea. Ani vo sne by mi nenapadlo aké prekvapenie mi dnes prichystá...

Keďže termín pôrodu sa pomaly blížil samozrejme som ju už mala pod dohľadom, každé ráno som skontrolovala vemienko ktoré zatiaľ bolo len mierne naliate a brucho ešte nepadalo vôbec. Stresovať som teda zatiaľ nezačala veď máme ešte vyše týždňa a minulý rok prenášala 3 týždne tak som bola presvedčená, že máme ešte dosť času.

A tak som okolo 16:00 pokojne vyrazila z roboty domov. Ešte som sa zastavila v obchode a na pošte keď tu zrazu telefonát od Petry v "miernej" panike.. "Utekaj domov žriebä máte vonku!" Touto vetou som ja pochopila že teda kobyla rodí a dupla som na plyn a volala veterinárku, ktorá ale ako vždy keď to človek najviac potrebuje mala auto v oprave. Musela som sa rýchlo rozhodnúť či najprv utekať po ňu do 10 km vzdialenej dediny, alebo sa ponáhľať domov. Nepatrím síce medzi ľudí čo podliehajú hneď panike, ale po minuloročných skúsenostiach som sa celkom klepala. Ešte som teda zavolala Petre ako to vyzerá aby som sa vedela rýchlo rozhodnúť a z jej ďalších slov som pochopila, že my nerodíme, ale žriebä je už vonku vo výbehu.. ufff 

Tak som sa ponáhľala teda domov zistiť situáciu s tým, že veterinárku budem riešiť podľa potreby. Krpatá stála vo výbehu úplne vzadu, na slnku bohvie odkedy celá vysilená a nožičky sa jej triasli. Pomalinky som ich odviedla do stajne ktorú  nám Petra aspoň stihla nastlať a hneď si ľahla, dychčala.. strašne som sa bála, že sa na tom slnku prehriala lebo vyzerala, že už je zopár hodín na svete. Placentu sme našli v boxe a tak som bola na Felinku aspoň hrdá, že mala toľko rozumu a rodila v boxe a nie vonku v piesku. Malinkú sme nechali odpočívať a ja som sa zatiaľ trocha upokojila. Bola som nesmierne rada, že to takto dobre dopadlo.. povedala som si, že nebudem ani náhodou myslieť na to čo všetko sa mohlo stať a začnem sa tešiť. To sa mi však podarilo až keď sa naše krpaté večer samé postavilo a začalo piť. A pri pokuse ju otočiť po mne vyhodila zadkom .. to mi už bolo jasné, že je všetko ako má byť :)

Vitaj medzi nami FRIDA  :))